Podarilo sa mi niečo urobiť, nič nepokaziť a po skončení sa pobaviť nad hysterickými reakciami opozície, ktorá na mňa pomaly posiela inšpektorát práce. Vôbec im nedošlo to, čo pochopil každý normálny človek – že to bolo jedno úprimné gesto solidarity s ľuďmi, ktorí musia pracovať po nociach, cez víkendy a vo sviatky.
Ale bola to pre mňa aj veľká skúsenosť. Zďaleka nie prvá s fyzickou prácou, veď už ako študent som ikskrát vykladal vagóny v bratislavskom prístave – ale skúsenosť, ktorá by sa zišla aj viacerým podnikateľom. Nechcem ich hádzať všetkých do jedného vreca, no okrem tých poctivých, ktorí si svoj úspech oddreli, je medzi nimi aj množstvo privatizérov, zbohatlíckych detičiek či daňových podvodníkov. Práve oni neraz najviac kričia, keď príde reč na sociálne podmienky ich zamestnancov a ich platy.
Očakávam silný odpor niektorých podnikateľov k opatreniam, s ktorými prišla strana Smer i vláda. Nepáči sa im, že príplatok za nočnú prácu sa má zvýšiť z 20 na 50 percent minimálnej hodinovej mzdy. V prepočte na budúci rok o 1,38 eura. Prekážajú im aj nové príplatky za prácu cez víkend o 2,76 eura za hodinu. A nevedia sa zmieriť ani s tým, že príplatok za prácu vo sviatok za zvýši z 50 na sto percent priemerného zárobku zamestnanca.
Slovensko je z celej Európskej únie krajinou s najvyšším podielom počtu ľudí pracujúcich v noci. V režime nadčasov, nočných a nepretržitých zmien u nás pracuje 23 percent zamestnancov priemyslu – počet vysoko prevyšujúci 11-percentný podiel v Únii. Pomer miezd na hrubom domácom produkte je však na Slovensku len 36 percent, kým firemné zisky tvoria až 51 percent. Pomer na západe je presne opačný – 49-percentný podiel miezd voči 36-percentnému zisku. Mzdové náklady firiem predstavujú len sedem percent z ich celkových nákladov. Ak naše sociálne opatrenia schváli parlament, zvýšia sa na desať percent. Toto má byť pre podnikateľov likvidačné?
Smer ako sociálnodemokratická strana je rozhodnutá presadiť tieto sociálne opatrenia a pokračovať vo výraznom zlepšovaní kvality života. Ľudia nepotrebujú len počúvať o dobrých hospodárskych výsledkoch štátu – aj keď tie tu dnes nesporne máme – ľudia chcú spoločný úspech pocítiť vo vlastných peňaženkách. Ak im ho odmietajú dať ich zamestnávatelia, musí im pomôcť štát.