Aj to sú momenty, ktoré sprevádzali hodnotenie mojej zahraničnej cesty do Ruskej federácie. Ide však o zásadné nepochopenie, odmietanie racionálnych argumentov a hľadanie negatívnych posolstiev tam, kde nie sú a neboli. Žiaľ, sme svedkami absurdného videnia skutočnosti a zároveň naháňania lacných politických bodov. Na rozdiel od týchto „angažovaných“ politikov nemám záujem trieštiť a rozdeľovať, preferujem pozitívny príklad a spájanie.
V plnom rozsahu to platí aj vo vzťahu k takej svetovej veľmoci, akou je Ruská federácia. Krajina s viac ako 140 miliónmi obyvateľov, s najväčšími svetovými zásobami prírodných zdrojov, obrovským hospodárskym trhom a kultúrou, ktorá je našej, slovenskej, veľmi blízka... Prečo nerozvíjať bilaterálnu spoluprácu? Prečo sa vyčleňovať, strnulo sa obzerať za niekdajšou históriou a nehľadieť dopredu?
Som presvedčený, že je nevyhnutnosťou mať dobré vzťahy v prvom rade so susedmi z najbližšieho okolia. Komunikovať a viesť korektný dialóg. Áno, žijeme v časopriestore, v ktorom nie je väčšinová mienka naklonená prehlbovaniu vzťahov s Ruskom. Vyťahujú sa „citlivé“ témy, ale akoby sme sa obávali nahlas priznať, že kultúrnu i jazykovú blízkosť Slovákov a Rusov nemožno poprieť.
Ruská klasická literatúra patrí aj dnes k základnej vzdelanostnej výbave, na slovenských divadelných scénach sú stále populárne diela ruských autorov, o balete ani nehovoriac. Z tohto pohľadu bolo dobrou voľbou, že miesto v delegácii mala aj ministerka školstva Martina Lubyová, ktorá dohodla vzájomné uznávanie vysokoškolských diplomov, ako aj možnosť absolvovať vysokoškolské štúdium so štipendiom pre 200 slovenských študentov. Čaká nás aj podpora štúdia ruštiny na gymnáziách. Máme predsa veľa kvalitných pedagógov, ktorí môžu tento jazyk vyučovať.
Rovnováhou k multikultúrnym snahám globalizovaného sveta musí byť umocňovanie našich slovanských kultúr, jazyka a spätosti s národmi, ktoré sú nám historicky blízke. Nie vždy sa musíme zhodovať vo všetkých otázkach, ale umením je korektne diskutovať a nájsť kompromis. Rovnako ako v bežnom živote. Niet preto dôvodu polarizovať spoločnosť, bičovať emócie a vzájomne si ubližovať. Buďme členmi NATO aj Európskej únie, ale nehazardujme s rozvojom pragmatických vzťahov s krajinou, ktorá je síce mimo EÚ, ale vonkoncom nie izolovaným štátom. Práve naopak, strategickým partnerom. Vysporiadajme sa bez hystérie s novodobou históriou a s múdrym nadhľadom rozvíjajme a posilňujme naše vzťahy.