Pôvodne som chcel písať o tom, ako motivovať ľudí k zmenám, ale keďže tento týždeň vypukla kríza ohľadne platov ústavných činiteľov, rozhodol som sa z pozície človeka, ktorý platí asi všetky dane, ktoré na Slovensku existujú, napísať o tejto téme.
Som presvedčený, že na Slovensku je veľa úradníkov, a tí nie sú dobre zaplatení. Malo by ich byť menej, ale s vyššou kvalifikáciou. A zároveň by títo úradníci mali aj viac zarábať. Výhovorka, že na to nemáme, je smiešna, lebo míňame na administratívu veľa a neefektívne. Zmeniť to nemôžeme, lebo samotný systém, v ktorom sedia ľudia s nízkym platom a bez motivácie, nikdy nedokáže vyvolať zmeny.
Naša administratíva je zastaraná, neefektívna a frustrujúca pre občanov. Ak by sme to zmenili, víťazmi by sme boli všetci – štát by fungoval lepšie za tie isté alebo menšie náklady, úradník by zarábal viac a bol by viac motivovaný a občan by namiesto lenivého a nafúknutého štátu získal servisne nastavenú štátnu administratívu, ktorá by ho obťažovala iba v nevyhnutných prípadoch.
K tomu by bola potrebná nová filozofia riadenia štátu, ako aj zmena právnych noriem a ich aplikácia pomocou technologických riešení. Veľká robota, ale ak by bola vôľa a chuť, tak je zvládnuteľná, čo vidieť aj na príklade Estónska.
Na vrchole štátnej správy sú štátni tajomníci a ministri. Aj v ich prípade platí, že by si zaslúžili vyššie platy. V prípade štátnych tajomníkov by si možno politické strany mohli vybrať zo širšieho počtu kandidátov vrátane dobrých manažérov, lebo dnes zdatného odborníka, ktorý zanechá svoje dobre zaplatené miesto, aby išiel robiť verejného činiteľa, veľmi ťažko nájdete.
Ak akceptujeme rozdelenie štátnej moci ako základný princíp novodobých demokracií, tak musíme uznať prestíž parlamentu. Aj v parlamente sedia ľudia, ktorí živia svoje rodiny z mesačného platu. Ak bol prijatý princíp, že platy môžu byť valorizované, ale šesť rokov sa tak nestalo, tak i s ohľadom na minimálnu mzdu, ktorá za toto obdobie narástla o viac ako 50 percent, je odôvodnené, že treba pristúpiť k ich zvýšeniu.
Vždy, keď sa tvorí všeobecné pravidlo, treba vychádzať z najmenšieho spoločného menovateľa. Dnes je ním poslanec parlamentu, ktorý živí svoju rodinu, nemá iný príjem ako poslanecký plat a žije v spoločnosti, kde väčšina ľudí zarába každý rok viac, ceny tovarov a služieb každý rok rastú, sú na neho kladené vysoké spoločenské očakávania a široká spoločenská kontrola, pričom rozhoduje o veľkých veciach, ktoré majú dosah na spoločnosť. Efektívne a dobre riadený štát má pre nás najvyššiu hodnotu, a to sa bez dobrých, vysokokvalifikovaných a motivovaných ľudí nedá dosiahnuť.