Ešte nedávno boli rastovou témou dňa akcie Tesly či kryptomeny. No v poslednom roku či dvoch to začína byť čoraz zaujímavejšie. Najskôr čipy, na jar tohto roku sme zase neveriacky pozerali, ako rastú ceny smrekových fošní a OSB dosiek. Cena dreva v USA počas pol roka vyletela o 200 percent, aby následne rovnako rýchlo spadla dole, hoci zďaleka nie na predkoronovú úroveň. Lenže kto by si dnes spomenul na drevo, keď letia hore ceny elektriny a plynu priam neuveriteľným spôsobom!
Pri každom raste ceny sa zjaví nejaký vysvetľujúci príbeh. Cez koronu začali všetci opravovať svoje terasy a stavať záhradné domčeky, čo zdvihlo cenu dreva. Tam vyhorela fabrika na čipy, tu sa zasekla loď v Sueze. V Nemecku v prvom polroku o dosť menej fúkal vietor, čo rozbehlo uhoľné elektrárne. EÚ prišla s nápadom Fitfor55, čo upravilo pohľad investorov na nákladovosť emisií. A tak ďalej, príbehov ako od Šeherezády v Tisíc a jednej noci.
Nie že by neboli pravdivé a že by neprispeli k jednotlivým cenovým skokom. No podobne ako slávne perzské príbehy, aj tieto sú spojené spoločným rámcovým príbehom. Bilancia štyroch najväčších centrálnych bánk (Fed, ECB, BoJ a čínska PBOC) narástla medzi rokmi 2007 a 2020 z piatich biliónov dolárov na 19 biliónov. Za posledný rok pribudlo ďalších 10 biliónov. To je 10-tisíc miliárd nových peňazí za rok, ktoré ako túlavý pes behajú po trhu za každou slaninou, ktorú zacítia. Zbehnú sa okolo akejkoľvek drobnej udalosti, ktorá signalizuje potenciál rastu, a nalejú benzín do ohníčka.
Ale toto nie je hra v kasíne. Tá sa prinajhoršom končí nešťastným gamblerom, ktorému neostanú ani peniaze na vlak. No v prípade stávok horúcich peňazí vznikajú rozsiahlejšie hospodárske škody. Aj keď sa ceny dreva či elektriny po pár mesiacoch „unormálnia“, nemusia to mnohí podnikatelia prežiť. Už teraz to u nás vidíme v prípade OFZ, Slovalca či niektorých dodávateľov energií. Problém jedného sa následne šíri aj na druhých. V prípade konca najväčšieho alternatívneho dodávateľa elektriny sa čierny Peter pravdepodobne posunie na troch najväčších dodávateľov, ktorí budú musieť prichýliť nových klientov a ponúknuť im hlboko podnákladové ceny (keďže štátom určená tarifa je tarifa) a sami tak zaknihovať straty.
Než však začneme šomrať na finančníkov a burzy, spomeňme si, čo všetko majú tieto nové peniaze financovať. Neudržateľné dôchodkové systémy, nedofinancované zdravotníctvo, ale aj tehotenské, vyššie prídavky na deti, kurzarbeit, pandemické úvery, obchvat Bratislavy a vlastne celý plán obnovy... Vinu nesieme my všetci, čo sme nedokázali ustrážiť politikov a uverili sme, že peniaze rastú na stromoch.