14.12.2017, 00:00

Rezortizmus je pliaga Slovenska

Rezortizmus je pliaga Slovenska
Zdroj: TASR/Dano Veselský

Filozof Seneca povedal pred dvoma tisícročiami: „Tomu, kto nevie, do ktorého prístavu pláva, nepomôže nijaký vietor.“ Na Slovensku dlhodobo chýba celospoločensky akceptovaná vízia budúcnosti krajiny. Prvé zasadnutie rady vlády pre Agendu 2030 je však pozitívnym náznakom, že sa táto situácia bude meniť. Agenda 2030 je strategický dokument OSN o cieľoch udržateľného rozvoja, ktorý je dosiaľ najambicióznejším celosvetovým projektom na zachovanie našej planéty a našich spoločností pre ďalšie generácie. A nám dáva silný mandát otvoriť konečne diskusiu o prioritách našej krajiny.

V prvom rade potrebujeme mať jasno v tom, kam smeruje svet a aké sú prevládajúce trendy, ktoré nás ako relatívne malú krajinu s veľmi otvorenou ekonomikou neminú. Potrebujeme vedieť, kam chceme, aby Slovensko smerovalo, potrebujeme mať víziu, ktorá bude inkluzívna, dlhodobá, presahujúca politické cykly, a ku ktorej bude prispievať celá vláda a všetky zložky spoločnosti.

Prostredníctvom spomínanej novej rady vlády a diskusie o budúcnosti Slovenska sa nám azda podarí priniesť nový štýl politiky. Taký, že sa konečne prestane rozmýšľať len v horizonte jedného volebného obdobia a ciele, ktoré si ako krajina stanovíme, nás povedú k dlhodobému cieľu bez ohľadu na to, kto bude vládnuť.

Problémy obsiahnuté v Agende 2030, ako sú zmena klímy, chudoba a sociálne vylúčenie, alebo rastúce ekonomické a sociálne nerovnosti, nie je možné vyriešiť izolovanými zásahmi a opatreniami. Hovorím o rezortizme, ktorý je veľkým problémom mnohých krajín, vrátane Slovenska. Pokiaľ túto prekážku nerozbijeme, veľmi ťažko sa nám budú riešiť komplexné výzvy. Som však optimista a verím, že sa podarí zefektívniť medzirezortnú koordináciu a posilniť vnímanie vlády ako kolektívneho orgánu, ktorý prijíma rozhodnutia pre prospech celej spoločnosti.

O prioritách pre Slovensko budeme diskutovať so širokým spektrom aktérov – s občanmi, so zamestnávateľmi, s tretím sektorom, s akademikmi či so zástupcami samospráv.

Vzorom nám môže byť Fínsko. Táto päťmiliónová krajina už roky boduje v medzinárodných rebríčkoch kvality života. Rovnakú cestu zvolili tiež susedné krajiny ako Česko alebo Poľsko. Tie čelia podobným výzvam, teda nie vždy efektívnej koordinácii verejných politík a často reaktívnemu prístupu k problémom namiesto toho, aby sme tieto problémy predvídali.

Výsledky tejto politiky neuvidíme pozajtra, a tým pozajtra myslím koniec volebného obdobia. No pokiaľ ako krajina vytrváme v dlhodobom úsilí, výsledky budú stáť za to, pretože sa odrazia na celkovej kvalite života všetkých občanov Slovenska. Skúsme teda aj my rozmýšľať v intenciách: „Nečakáme, čo Slovensku prinesie budúcnosť, tú budúcnosť musíme aktívne tvoriť.“

Peter Pellegrini, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.