Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
12.10.2021, 13:22

Plán obnovy nevyužil príležitosť

Zelená transformácia môže starý model rastu konzervovať, alebo môže byť signálom pre nový rastový model.

Brigita Schmognerova
Zdroj: HNtelevízia

Ešte 21. júna na tlačovej konferencii v Bratislave predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že EK sa rozhodla dať zelenú slovenskému plánu obnovy v hodnote 6,3 miliardy eur. Plán podľa jej slov spĺňa kritériá, je ambiciózny a kvalitný. Až taký vynikajúci, ako to prezentoval novopečený premiér Eduard Heger, nebol.

Podľa Indexu obnovy a transformácie – RITC spomedzi 13 posudzovaných národných plánov sa slovenský umiestnil v strede. K jeho pozitívam patrí, že splnil základnú požiadavku Bruselu, aby reagoval na dva kľúčové megatrendy: na potrebu zelenej a digitálnej transformácie. Reagoval aj na tretí trend – starnutie obyvateľstva.

Limity starého modelu rastu

Plán obnovy a odolnosti však nevyužil príležitosť, aby sformuloval odpoveď na základnú otázku, či obnova rastu slovenského hospodárstva po covidovej kríze a v nasledujúcich rokoch bude pokračovaním doterajšieho modelu rastu. Zelená transformácia, ako sa ešte zmienime, môže totiž starý model rastu konzervovať, alebo môže byť signálom pre nový rastový model.

Základné prvky existujúceho modelu rastu boli položené v prvých rokoch transformácie z centrálne plánovaného na trhové hospodárstvo. Medzi jeho hlavné prvky patrí závislosť od zahraničného kapitálu, ktorý umožnil silnú exportnú orientáciu na Západ (export predstavuje 90 percent HDP), špecializácia na produkciu s nižšou mierou pridanej hodnoty (Slovensko ako montážna hala), s konkurenčnou výhodou nízkych miezd a pomerne kvalifikovaná pracovná sila.

K úplnosti charakteristiky tohto modelu patrí nízka miera diverzifikácie a vysoká závislosť od dvoch-troch odvetví priemyslu (38 percent priemyselnej produkcie a 16 percent priemyselnej zamestnanosti na Slovensku pripadá na automobilový priemysel, ktorý sa v roku 2019 podieľal na exporte až na úrovni 35 percent, z toho 70 percent smerovalo do EÚ.) Podiel automobilového priemyslu na pridanej hodnote bez finančného sektora dosahuje skoro 50 percent. Charakteristikou tohto modelu sú i regionálne rozdiely a nevyužité možnosti lokálneho rozvoja.

Tento model udržiava existenciu tzv. duálnej ekonomiky: na jednej strane segment ekonomiky v rukách zahraničných investorov, na strane druhej domáci podnikateľský segment, ktorý sa od prvého odlišuje nižšou produktivitou práce, nižším stupňom sofistikovanosti výroby, nižšími, respektíve veľmi nízkymi investíciami do inovácií, nižšou exportnou orientáciou, nižšími mzdami a podobne.

Samozrejme, že v tradičnom rastovom modeli za tri desiatky rokov nastal posun. V automobilovom priemysle sa rozbieha robotizácia a produkcia elektrických alebo hybridných automobilov. Slovenské batérie do elektromobilov od spoločnosti InoBat Auto vyhoveli skúške testovacieho centra NCT. No podiel súkromných a štátnych investícií do výskumu a vývoja – R&D v percentách HDP zostáva na tretinovej úrovni v porovnaní s Českou republikou.

Stráca sa i konkurenčná výhoda nízkych miezd: mzdy rastú rýchlejšie ako pridaná hodnota. Podnikateľská sféra kritizuje rast minimálnej mzdy, príplatky za nadčasy a podobne. Dodajme, že rast miezd môže byť rizikom rastu – ale iba v logike doterajšieho modelu rastu.

Charakteristika nového rastového modelu

Dosiaľ uvedené štatistické údaje sú prevzaté zo štúdie v českom preklade s názvom „Nový růstový model pro středovýchodní EU: jak se vyhnout pasti specializace a využít megatrendů“, ktorú pripravil Vienna Institute for International Economic Studies v máji 2021. Nedávno medzi Viedňou, Bratislavou a Prahou o nej prebehla diskusia.

Štúdia si postavila otázku, prečo sa po roku 2008 spomalila konvergencia štátov EÚ zo stredovýchodnej Európy k EÚ-15. Aj keď to explicitne netvrdí, naznačuje, že pasca zotrvania v starom modeli rastu by mohla viesť k roztváraniu nožníc medzi „starými“ a „novými“ členmi EÚ, respektíve k zastaveniu reálnej konvergencie. Preto je prechod na nový rastový model nutnosťou. Dochádza k rovnakému záveru, k akému dospela štúdia Solidárne, ekologické a moderné Slovensko, november 2020, FES Bratislava, ktorá bola zamýšľaná ako sociálno-demokratická alternatíva k Plánu obnovy a odolnosti.

Voči štúdii možno sformulovať niekoľko výhrad, ktoré však neuberajú na závažnosti jej záverov zhrnutých v posledných dvoch častiach: vo SWOT analýze a v návrhoch politík. Prvou je, že štúdia nedostatočne rozlišuje medzi dosiahnutou úrovňou štátov SVE-EÚ, ktoré vstupovali do EÚ v rôznom čase. V diskusii k štúdii sa dôrazne voči tomu ohradil predseda Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Josef Středula. Nepochybne preto, že Česko je v príjmovej konvergencii najďalej a hneď za ním je Slovinsko, ktoré po dlhé roky bolo premiantom. Podľa Vienna Institute je Slovensko až na štvrtom mieste za Litvou.

Štúdia ignorovala rozdielne východiskové podmienky štátov a rozdiely v realizácii modelu transformácie, ktoré sa odrážajú v rýchlosti konvergencie, na načasovaní, kedy treba začať prechod na nový rastový model, na odlišnostiach vo SWOT analýze a podobne. Kým rozdiely v transformačnom modeli, ktoré realizovali pobaltské štáty a štáty V4 (podľa Capitalist Diversity on Europe's Periphery, 2012, pobaltské štáty realizovali takzvaný neoliberálny model transformácie, štáty V4 liberálny model „ukotvený“ v sociálnom štáte) nie sú až také markantné, Slovinsko realizovalo neokorporativistický model transformácie a vyhlo sa vďaka nemu transformačnej recesii. To spolu s priaznivejšími východiskovými podmienkami mu umožnilo dobiehať EÚ-15 v ukazovateli HDP na obyvateľa rýchlejšie ako ostatným štátom. Nastavenie mzdovej úrovne reflektujúce cenovú liberalizáciu pomohlo Slovinsku urýchliť i mieru dobiehania osobnej spotreby domácností.

Nový rastový model má reagovať na tri exogénne megatrendy: na demografický, technologický a environmentálny. Na prvý pohľad nič nové. V slovenskom kontexte sa už konečne akceptuje, ako nepriaznivo na starnutie populácie pôsobí trvalá migrácia za prácou do zahraničia. Brexit dal spätný chod migrácie do Veľkej Británie, no brain drain do Česka pokračuje a únik talentu je nenahraditeľný nielen pre digitálnu transformáciu. V roku 2019 až 39 percent Slovákov žijúcich v ostatných štátoch EÚ malo terciárne vzdelanie, kým tých, ktorí žijú doma, bolo iba 25 percent. Demografický trend na Slovensku však podľa Vienna Institute nie je iba „slabosťou“, ale i „silou“: môže byť tlakom na rýchlejšiu robotizáciu.

Starý rastový model nastražil pascu funkčnej špecializácie, z ktorej nie je ľahké uniknúť. Štúdia názorne ukazuje, že funkčná špecializácia slovenskej ekonomiky je komplementárna voči funkčnej špecializácii ekonomiky nemeckej. Nemecká ekonomika vytvára najväčšiu časť pridanej hodnoty v službách charakteristických pre firemné sídlo (headquarter economy), vo výskume a vývoji, v marketingu, logistike a v iných podporných činnostiach s vysokou pridanou hodnotou.

Slovenská ekonomika sa špecializuje na produkciu, je takzvaná factory economy, kde sa nedosahuje vysoká pridaná hodnota. Preto akýkoľvek rast nákladov ohrozuje ziskovosť podnikov. Tento poznatok nie je úplne nový. To, čo si treba uvedomiť, je, že takýto komplementárny model funkčnej špecializácie voči najbohatším štátom EÚ má tendenciu zakonzervovať sa so všetkými negatívnymi dôsledkami. Vyhnúť sa tejto pasci je možné iba dlhodobejšou cielenou politikou.

Spadnúť do pasce takzvanej factory economy je možné i pri zelenej transformácii, pokiaľ zostaneme pri funkčnej špecializácie iba na produkciu a ponecháme etáže špecializácie s vyššou mierou pridanej hodnoty, ako napríklad eko-inovácie – iným.

Štúdia upozorňuje, čo v zásade vieme, že SR zaostáva v priemysle 4.0, v rozvoji umelej inteligencie, v robotike, v nanotechnológiách, biotechnológiách a podobne. Podľa Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti má SR najväčšie medzery v ľudskom kapitáli, v integrácii digitálnych technológií a v digitálnych verejných službách. Uvedomiť si treba, že vzniká nový druh nerovnosti – digitálna nerovnosť medzi štátmi, medzi veľkými a stredne veľkými a malými firmami, medzi regiónmi a pod. Príčiny sú viaceré. Medzi ne patria nízke investície do R&D (v percentách HDP sa pohybujú medzi 0,5 až jedným percentom HDP, v Česku dosahujú až dve percentá), do IT (opäť v Česku sú niekoľkonásobne vyššie), nedostatočná úroveň digitálnej infraštruktúry a medzery v úrovni vzdelania. Úroveň počtu vysokoškolsky vzdelaných v slovenskej populácii ešte stále zaostáva za priemerom EÚ.

Zelená transformácia a boj proti klimatickým zmenám patria v SVE-EÚ medzi najkontroverznejšie. Odísť od fosílnych palív v štátoch ako Poľsko, čiastočne i Česko je oveľa ťažšie ako v SR. Európska politika zameraná na OZE sa v SVE-EÚ často kritizuje a pokladá sa až za samovražednú. Zdôrazňujú sa jej nákladová stránka, nedostatok investícií, vysoké sociálne náklady a podobne. Pokiaľ by sa realizoval návrh EK, ktorý plánuje začleniť bývanie a cestnú dopravu do systému obchodovania s emisiami, mohlo by to ešte prispieť k rastu energetickej chudoby. Otázkou je aj, či sa do Taxonómie udržateľných investícií zaradí jadrová energetika, alebo nie. Bez jadra sa energetická budúcnosť pokladá za čiernu.

Štúdia sa k tomuto explicitne nevyjadruje, ale zelenú priemyselnú politiku a nové zelené pracovné miesta pokladá za novú príležitosť. Škoda, že na rozdiel od citovanej štúdie FES, Vienna Instititue ignoruje lokálny rozvoj a jeho podiel na novom rastovom modeli (lokálna energetika, lokálna produkcia potravín, lokálne sociálne podnikanie a tak ďalej).

Ako uskutočniť prechod na nový model rastu

Už aj najpresvedčenejší ekonomickí liberáli priznávajú nenahraditeľnosť úlohy štátu v ekonomike. Priznali to pri záchrane finančného i nefinančného sektora v rokoch krízy 2008 – 2009 a v súčasnej kríze sa pomoci od štátu dôrazne dožadujú. Úloha štátu je nenahraditeľná i pri prechode na nový model rastu. WIIW dokonca hovorí o podnikateľskom štáte – ako sme toho svedkami v mnohých západných štátoch. Podnikateľská vláda by nemala byť iba na centrálnej úrovni, no i na regionálnej a lokálnej úrovni. Vzťah decentralizácie a modelu rastu – na škodu veci – štúdia neanalyzuje.

Vieme sa zhodnúť na tom, že prechod na nový rastový model nemôže byť druhou „šokovou terapiou“. Jej náklady by tentoraz mohli viesť k sociálnej revolúcii. SWOT analýza ukazuje, ako treba pri tejto novej transformácii využiť naše prednosti a príležitosti, ktoré sú napríklad dôsledkom súčasnej krízy (takzvaný near-shoring, respektíve čiastočné sťahovanie dodávateľských sietí do EÚ), alebo medzery v digitálnom rozvoji EÚ-15 (Estónsko v digitalizácii predstihlo i najbohatšie štáty EÚ).

Medzi nástrojmi prechodu definuje Vienna Instititute novú priemyselnú politiku, ktorej cieľom by malo byť prilákať tie segmenty dodávateľských sietí, ktoré sú náročné na inovácie. Pravdupovediac, je ťažké povedať, čo politikou investičných stimulov chce dosiahnuť ministerstvo hospodárstva: Ak chce riešiť regionálne rozdiely a nezamestnanosť a nevyhne sa pasci nepriaznivej funkčnej špecializácie, ako to je napríklad v prípade investície Ziegler Group do priemyselného parku v Rimavskej Sobote, o pár rokov budeme tam, kde sme teraz.

Medi politikami transformácie na nový model Vienna Institute odporúča daňovú a rozpočtovú politiku nastaviť tak, aby na jej financovanie sa v prvom rade použili domáce zdroje. Treba si odpovedať na otázku: daňová brzda a výdavkové stropy alebo iné perspektívnejšie východisko. Z tohto zorného uhla treba posudzovať i výšku minimálnej mzdy. Už na začiatku transformácie by mala podnikateľský sektor motivovať, nielen automatizovať nízko platené práce – a prispieť k digitálnej transformácii, no motivovať ho aj k iným technologickým, produktovým a organizačným inováciám.

Brigita Schmögnerová, exministerka financií

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.