Každá zmena systému vyvolá reakciu. A čím väčší zásah do systému, tým silnejšia býva reakcia. Nech ide o čokoľvek. Predstavte si, že chcete začať šetriť. Rodinné financie podrobíte analýze, kam odchádzajú peniaze, ktoré náklady viete znížiť a ktorých sa môžete vzdať. Asi každý oželie skôr posedenie v cukrárni alebo v reštaurácii ako platbu za krúžky detí. Máme priority. Viete najlepšie, čo je dôležité, podstatné a nevyhnutné, a, naopak, čo k životu nepotrebujete. Teraz si predstavte, že by za vás začal šetriť niekto iný. Povedal by, každý mesiac pošleš 200 eur na sporiace účty, je mi jedno, že nezaplatíš nájomné za byt, hypotéku alebo nákup, lebo teraz je priorita šetrenie. Cítite ten rozdielny prístup? Pritom ide o rovnakú vec.
Toto je veľmi prenesený príklad situácie, v akej sa často ocitajú starostovia a primátori, ktorí zastupujú obyvateľov svojho mesta. Veľakrát sú tými poslednými, ktorí sa dozvedajú o vládnych plánoch, úsporách či iných zásadných rozhodnutiach. Pritom svoje územie poznajú najlepšie, majú najbližšie informácie takpovediac z prvej ruky. Ale diskusia s vládou tomu často nenasvedčuje. Neraz sa najprv nakreslí, narysuje, odmeria, prenesie, zruší, až potom sa diskutuje.
Keď je zle, tak sa veci hodia na samosprávu, pretože ona si s tým vždy nakoniec nejako poradí. Na najnižšej úrovni totiž neexistujú výhovorky. Pre fungovanie celej spoločnosti by bolo omnoho výhodnejšie a efektívnejšie, ak by starostov, primátorov a županov vláda začala brať úplne vážne. Aby ich vnímala ako relevantných partnerov. To znamená, nielen ako niekoho, kto dobrovoľne nasilu musí prijať navrhnuté riešenie, ale ako spolutvorcu toho riešenia. Veci by sa potom pravdepodobne začali hýbať dopredu omnoho razantnejšie, pretože namiesto odporu by mali súhlas a podporu.
Regióny často nie sú prioritou pre jednotlivé ministerstvá. Vedeniam na komunálnej úrovni a občanom oznamujú neraz zhora bez adekvátnej diskusie nové nariadenia. Vláda by si mala viac vážiť prácu starostov a primátorov, ktorí sú prvým a kľúčovým kontaktom ľudí so štátom. Najmä, ak sa riešia strategické témy, ktoré sa starostov bytostne dotýkajú, akými sú napríklad súdna mapa, stratifikácia nemocníc či zvládanie pandémie.
Vláda má v samosprávach zodpovedného a vzdelaného partnera. Je dobré ho počúvať, zvlášť pred vážnymi rozhodnutiami. Ušetrí si tým paniku, komplikácie a vzdor samospráv. Primátori a starostovia radi pomôžu v každej oblasti, ktorá zasahuje do života ich miest a obcí.