Rozmýšľam o aktuálnej téme, pretože pre mňa existujú iba tie koncepčné, ostatné je ako hasenie ohňa.
Nedá mi však nevšimnúť si, ako sa pomaly postupne strácajú pojmy ako štát alebo republika rýchlo vytrácajú zo slovníka niektorých politikov a novinárov a nahrádzajú sa výlučne pojmom krajina, pričom neviem, či ide len o mechanický preklad z anglického country.
Som toho názoru, že mali by sme používať slová s čo najpresnejším významovým obsahom , pretože o tom je sémantika.
Alebo ide o cielené potlačenie týchto pojmov ako predpoklad zmeny myslenia u nastupujúcej generácie. Tá totiž nezažila obdobia, kedy boli pevne stanovené hranice, štátna národná identita bola tiež definovaná.
Vytvorením Európskej únie a Schengenu sme chvalabohu odbúrali tie pomyselné múry a okovy, za ktoré sme štrngali na námestiach, ale sofistikovane dochádza ku postupnému vytváraniu identity Európana, na ktorého by sme mali byť hrdí.
Na rozrieďovanie národných identít by mali slúžiť pravdepodobne noví európski občania zjavne bez vzťahu ku geografickým a kultúrno dejinným reáliám, ale zato s preferovaným vzťahom ku sociálnoekonomickým zákonom.
Môžete si všimnúť, ako z masmédií občas počuť pojmy ako v tejto krajine, s touto krajinou, v celej krajine a podobne. Ja osobne sa neviem celkom stotožniť s týmto pojmom, pretože máme síce osem krajov a logicky nad týmito útvarmi by mala byť krajina, zatiaľ symbolicky ohraničená štátnou hranicou.
Ak ale v budúcnosti sa začne uvažovať nad zmenami pojmov napríklad prezident republiky na prezident krajiny alebo štátne zriadenie na krajinné zriadenie, tak neviem.
Dnes si to ale málokto z dvadsiatich siedmych krajín Európy uvedomuje. Že by bolo zámerom odbúrať z mysle ľudí slovo štát a vláda, či ústavnosť? Z daného stavu niekedy nenachádzam primerané východisko. Dúfam, že k uvedenému zámeru a k jeho naplneniu nepríde.
No ale svet je naozaj rôznorodo zosieťovaný, takže nie je žiadny problém sa k niečomu pripojiť a nemusí hneď rušiť svoju štátnosť. Samostatnosť ,to je právo rozhodovať o vlastnom osude, organizovať svoju budúcnosť, niesť zodpovednosť za osudy ľudí.
Forma je asi druhotná. Vážení čitatelia, veľmi by som si želal, keby sa podarilo zhotoviť bombu lásky, zariadenie dosť silné na zničenie všetkej nenávisti, sebectva, chamtivosti na zničenie vlastností, ktoré devastujú tento svet.