Život na Slovensku je paráda. Kvalitné vysoké školy, celosvetovo úspešná veda, inovačné firmy na každom rohu, výborne fungujúca sieť nemocníc, rýchle a efektívne súdy, príkladný dôchodkový systém a dlhodobo udržateľné verejné financie. Teda aspoň v Matrixe, virtuálnej realite, ktorú sa nám politici snažia nainštalovať. Alebo tvrdia, že tam smerujeme, aj keď nič nespravíme. Iba nejakí neinformovaní euroúradníci nám chcú nahovoriť, že potrebujeme reformy, a ešte nám za to núkajú aj peniaze pozbierané po celej Európe. Že vraj fond obnovy, digitalizácia, zelená ekonomika. Peniaze pošlite, ale zmeny nechcite.
Veď oni v tom Bruseli to vôbec nechápu. Ako môžu nevidieť, že takzvané reformy môžu niekomu krátkodobo aj ublížiť? Dlhodobo by nám všetkým pomohli, to áno, ale už aj Keynes povedal, že v dlhodobom horizonte sme všetci mŕtvi. Budúce generácie nás netrápia. Nech si to riešia samy. My súhlasíme len s takou reorganizáciu, ktorá nič nemení na súčasnom stave. Veď je nám dobre.
Len si to predstavte. Dávať vysokým školám peniaze za výsledky? A čo bude, ak nekvalitné neprežijú? Kam pošleme učiteľov? Alebo otvoriť univerzity viac a priblížiť ich medzinárodným štandardom. Vari nie je slovenský štandard pre nás dosť dobrý? Iný príklad. Prečo nám chcú natlačiť do hlavy, že súdy nefungujú dobre a nezávisle? Pritom opak je pravdou. Dokonca často ukazujú, že vedia rozhodovať nezávisle aj od zákonov a právnych noriem.
O dôchodkoch som ešte nehovoril. V druhom pilieri môžeme byť pyšní na našu solidaritu s inými krajinami. Nechávame im na trhoch miliardy eur. Dokonca viac ako celý plán obnovy. V prvom pilieri sa nám tiež darí. Veď akú krásnu budúcnosť vieme sľubovať našim seniorom bez toho, aby sme na to mali peniaze. Navyše, udržateľnosti dôchodkového systému len pomáha, ak u nás zomrie na liečiteľné choroby viac ľudí ako na Západe. Preto sa nemocníc ani len nedotýkajte.
Uznávam, so sarkazmom som to mierne prehnal. Ale zdá sa mi, že divadelná hra „Reformná jeseň“ sa pomaly, ale isto stáva tragikomickou utópiou. Mrzí ma, že v prospech reforiem hlasno nehovoria ani len tí, ktorí by z nich mohli profitovať. Každý len bráni svoje pieskovisko a status quo. Viem, reformy nie sú jednoduché, ale táto krajina ich nutne potrebuje. Pritom bolesti z reforiem by sme mohli do istej miery aj kompenzovať. Musíme sa pozrieť ďalej ako do nasledujúcich volieb. Reformy selektujú štátnikov od politikov. Len sa bojím, či vôbec niekto postúpi do druhého kola.
Nechcem, aby sa ma moje deti raz pýtali, prečo som bol ticho, keď sme mali šancu veci zlepšiť a iné krajiny nám boli ochotné za to ešte aj platiť.