V týchto dňoch sa celý svet sústredil na konferenciu OSN o klimatickej zmene COP26 v škótskom Glasgowe. Po podpise Parížskej dohody z decembra 2015 sme boli svedkami dramatických zmien v oblasti zhoršujúcej sa klímy. Jedným zo základných výsledkov Parížskej dohody bolo stanovenie cieľa znížiť teplotu pod 1,5 °C, teda na úroveň pred priemyselnou revolúciou.
Zastavenie procesu otepľovania na planéte je spojené s výrazným znížením emisií oxidu uhličitého o 20 až 50 percent do roku 2030 a následné dosiahnutie nulovej emisie do roku 2050. Pre naplnenie tohto ambiciózneho cieľa je potrebné výrazné zníženie spotreby uhlia, ropy, prírodného plynu, ktorých podiel na svetových emisiách v roku 2020 predstavoval 94 percent.
Ak sa nepodarí dosiahnuť sľúbený cieľ v znížení emisií, v takom prípade možno očakávať dramatické zrýchlenie procesu otepľovania planéty. Dôsledkom súčasného otepľovania sú extrémne zmeny počasia, výsledkom ktorých sú rozsiahle povodne, pretrvávajúce suchá, hurikány, rast hladiny oceánov. Intenzita týchto zmien sa zrýchľuje a je čoraz výraznejšia. Odkladanie prijímania a implementovania opatrení bude znamenať nutnosť vynaložiť obrovské finančné prostriedky v budúcnosti. Ak je problémom nedostatok financií, ponúka sa historická šanca. Aj napriek spomaleniu svetového hospodárskeho rastu v dôsledku pandémie existuje obrovský objem prostriedkov, ktoré sa využívajú kontraproduktívne, ako napríklad výdavky na zbrojenie, ktoré v roku 2020 predstavovali 2,2 bilióna dolárov.
V daňových rajoch sú finančné prostriedky približne za 8,7 bilióna dolárov, korupcia predstavuje 3,6 bilióna dolárov ročne a sivá ekonomika 2,5 bilióna dolárov. Záleží len na kompetentných, ktorí sa podieľajú na rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach, ako načas prijmú neodkladné opatrenia v týchto oblastiach a efektívne využijú finančné aktíva v boji s dramatickou zmenou klímy.
Prijatie Parížskej dohody bol krok správnym smerom. Jej implementácia však nenaplnila očakávania. Tento týždeň dlhodobo očakávaná konferencia v Glasgowe je tiež krok správnym smerom. Vzniká otázka, či bude rovnako plnenie záväzkov z nej podobne málo úspešné ako pri Parížskej dohode, alebo sa stane len výzvou na ďalšie svetové konferencie. Rozdiel medzi Parížskou dohodou a konferenciou v Glasgowe však spočíva v tom, že manévrovací priestor sa extrémne zužuje. Počet obetí spôsobených živelnými pohromami, no i náklady budú stále narastať.