Len pred pár dňami sa skončila v Glasgowe Klimatická konferencia OSN – COP26. Jej kľúčovým posolstvom je pokles emisií skleníkových plynov, predovšetkým metánu. Zástupcovia krajín z celého sveta počas konferencie diskutovali o tom, ako v horizonte najbližších desaťročí dosiahnuť „nulové čisté emisie“.
Slovensko nepatrí medzi najväčších emitentov skleníkových plynov, no atmosfére je jedno, odkiaľ skleníkové plyny pochádzajú. Zachytávajú teplo a ohrievajú svet bez ohľadu na to, kto ich emituje. Každá krajina a komunita má teda povinnosť pracovať na riešení. Aj Slovensko preto musí konať.
Uhlíková stopa zodpovedá celkovému množstvu vyprodukovaných skleníkových plynov, vyjadrených v ekvivalentoch oxidu uhličitého (CO2). Týka sa ľudí, výrobkov či udalostí. Najčastejšie sa tento pojem používa v spojitosti s výrobkami a definuje sumu všetkých skleníkových plynov, ktoré boli vypustené pri ich výrobe do ovzdušia.
Na Slovensku je jedným z producentov skleníkových plynov sektor odpadov. Viac ako 90 percent z „odpadových“ emisií je tvorených metánom, ktorý vzniká hlavne na skládkach komunálneho odpadu. Metán má pritom až 80-násobne silnejší skleníkový efekt ako samotný oxid uhličitý. Na Slovensku je tak skládkovanie odpadov dokonca najväčším zdrojom metánu s viac ako tretinovým podielom na jeho celkových emisiách.
Práve preto sa musí Slovensko v snahe eliminovať uhlíkovú stopu zamerať na nakladanie s odpadom. „ZERO WASTE“ v konzumných časoch dosiahneme len sotva a aj recyklácia a kompostovanie v praxi naráža na svoje limity. Odborníci preto upriamujú čoraz viac pozornosť na budúcnosť nakladania s nerecyklovateľným odpadom.
Na Slovensku nie je až takým zaužívaným, ale o to dôležitejším pojmom, ide o takzvané zabránené emisie skleníkových plynov. Ide o také emisie, ktoré neboli vypustené do atmosféry vďaka použitiu postupov s nižšími alebo so žiadnymi emisiami skleníkových plynov – napríklad so zmenou technologických alebo manažérskych postupov.
Z jednej tony skládkovaného komunálneho odpadu sa vyprodukuje 870 až 880 kg ekvivalentu CO2, pričom o zabránených emisiách v tomto prípade nemôže byť ani reč. Podstatne nižšie emisie skleníkových plynov, 382 kg ekvivalentu CO2, vznikajú pri energetickom zhodnotení jednej tony nerecyklovateľného odpadu. V tomto prípade hovoríme navyše už aj o zabránených emisiách. Výroba elektriny a tepla z odpadu môže nahradiť fosílne zdroje, a teda zabrániť vzniku emisií skleníkových plynov z takýchto zdrojov. A o to tu predsa ide.