Ceny globálne dynamicky rastú a s tým stúpa aj počet centrálnych bánk, ktoré dvíhajú úrokové sadzby. Zvlášť aktívne v tomto smere sú centrálne banky v Česku a Maďarsku, ktoré už od konca júna sadzby systematicky zvyšujú na každom svojom zasadnutí. A od októbra sa k nim pridala aj Poľská národná banka.
Prečo sa centrálne banky v strednej Európe správajú inak ako napríklad ECB? Z môjho pohľadu vnímam predovšetkým tri hlavné faktory: rozkolísaná cenová stabilita, mzdové tlaky a oslabovanie lokálnych mien. Primárny motív na uťahovanie menovopolitických opaskov tkvie v raste inflácie a rozkolísanej cenovej stabilite.
Inflačné očakávania sa odpútavajú od preferovanej hladiny dvoch-troch percent. Eurozóna je na tom podobne. Rozdiel je však v úrovni jadrovej inflácie, ktorá dosahuje aj dvojnásobok aktuálnej miery v menovej únii. Pritom ešte v auguste bola harmonizovaná miera inflácie v Česku rovnaká ako v eurozóne a očakávania ČNB boli, že inflácia budúci rok vyvrcholí pod úrovňou štyroch percent a nie sedem, ako je to teraz.
Aj mzdové tlaky v strednej Európe sú iné ako v eurozóne. V Česku je aktuálna miera nezamestnanosti 2,6 percenta, čo je najmenej spomedzi všetkých krajín EÚ a len zhruba tretinová úroveň eurozóny. Nízke miery nezamestnanosti okolo 3,5 percenta evidujú aj v Poľsku a Maďarsku. Na takýchto napätých trhoch práce je riziko prelievania vyšších inflačných očakávaní do miezd a vzniku mzdovo-cenovej špirály výraznejšie ako v eurozóne. Centrálne banky v stredoeurópskom regióne tak oveľa viac ako ECB vnímajú potrebu toto riziko tlmiť – aj zvyšovaním úrokových sadzieb.
Tretím faktorom je výmenný kurz lokálnych mien. Tým, že v posledných týždňoch investori presúvajú zdroje z rozvíjajúcich sa trhov do dolára v očakávaní sprísňovania menovej politiky Fedu, stredoeurópske meny sú pod tlakom. Poľský zlotý a najmä maďarský forint oslabili výraznejšie. A nedostavilo sa ani očakávané posilnenie českej koruny. Oslabovanie menových podmienok cez kurzovú zložku sa tak centrálne banky snažia kompenzovať výraznejším sprísnením úrokovej zložky.
Otázne je, dokedy budú centrálne banky v strednej Európe vo zvyšovaní sadzieb pokračovať. Najistejšou sa javí odpoveď, že minimálne do jari budúceho roka. Inflácia vtedy bude vrcholiť a uvedené argumenty pre vyššie sadzby budú stále platiť. Faktom však je, že neistota je aj kvôli novej vlne pandémie mimoriadne veľká a predpovede za horizont najbližších pár mesiacov sú prechádzkou po veľmi tenkom a krehkom ľade.