Začnem pozitívne. Daňovú a určite aj odvodovú reformu tento štát potrebuje. Nevyhnutne a dokonca už veľmi dávno. O tom ani nediskutujme. Z tohto pohľadu je nedávna iniciatíva ministra financií, ktorú on sám označil za daňovú revolúciu, vítaná.
Problémom je, že podľa absolútnej väčšiny relevantných expertov nejde o reformu. Bývalý minister financií Ivan Mikloš túto iniciatívu komentoval aj takto: „Revolučné je na tom najmä to, že takéto partikulárne nezmysly som ešte ani nevidel v žiadnej daňovej reforme.“
Tak čo to potom teda je? Revolúcia? Reforma? Revolučným spôsobom oznamovaná reforma? Alebo reformným spôsobom oznamovaná revolúcia?
Podľa mňa nič z toho. Domnievam sa, že ide o celkom slušný zásobník rôznou mierou rozpracovaných nápadov, ktoré sa hodia do prvotného brainstormingu odborníkov. Tí môžu z takejto batérie nápadov nakoniec vytvoriť daňovú a odvodovú reformu a politici ju následne buď presadia, alebo nepresadia.
Navyše. Domnievam sa – a určite nie som sám – že jednotlivé skupiny dotknutých podnikateľov a živnostníkov by vedeli do takto nastaveného brainstormingu účinne a zmysluplne prispieť. Dať mu realistický pohľad z praxe a pomôcť tak nastaviť pravidlá, ktoré naozaj prinesú zlepšenie. Pretože podnikatelia aj živnostníci CHCÚ daňovú a odvodovú reformu. Nie, že nie. CHCÚ a veľmi ju chcú.
Povedzme si to na príklade gastra, alebo cestovného ruchu. K tomu mám z hľadiska môjho biznisu najbližšie. My voláme po znížení DPH na tieto typy služieb už dlho. Po úderoch, ktoré nám uštedrila a ešte len uštedrí pandémia to dokonca považujeme aj za jeden z možných dobrých nástrojov, ako doslova odvrátiť hroziaci krach veľkej časti tohto sektora.
Teraz je to na stole. Rezort financií nám ponúka Daňovú revolúciu, ktorá zníži DPH na 10 percent. Super. Musíme k tomu ale pridať povinné tringelty 9 percent (budú sa dať hosťom odmietnuť), povinné detské porcie za polovicu ceny, povinné ekoporcie za tri štvrtiny ceny a krčah vody zdarma na každý stôl v každej reštaurácii.
Otázka znie? Je toto o DPH-čke? Alebo je to o tringeltoch? Alebo o detských či ekoporciách? Alebo nedajbože o tom krčahu vody? Je toto daňová revolúcia? A načo je vlastne dobré, aby sme sa o takýchto veciach bavili na úrovni zákona?
Poďme po poradí. Tringelty. Žiadny slušný krčmár alebo hoteliér s návrhom v zásade problém mať nemôže. Tringelty u nás tradične patria personálu a rozdeľuje ich spravidla vedúci smeny, kde berie do úvahy najmä odpracované hodiny. Majiteľ do toho spravidla veľmi nevstupuje. Áno – môžu byť aj povinné (dané zákonom) a vtedy sa to volá „obslužné“ a hosť môže takéto obslužné dokonca aj odmietnuť. V x krajinách to tak funguje a je to úplne OK.
Detské porcie. Aký zmysel majú povinné detské porcie napríklad v kantíne v biznis centre, kde deti nechodia? Alebo v luxusnej gurmánskej reštaurácii, ktorá ponúka jedlá, ktoré absolútnej väčšine detí aleže vôbec nechutia (ustrice, steak, pikantné cestoviny ...)? A predovšetkým – chcem ubezpečiť každého, že každý normálny hotel a každá normálna reštaurácia, kde chodia aj rodiny s deťmi, detské porcie bez problémov akceptuje. Nie sú síce za polovicu ceny, ale aj to má svoj dôvod. Hodnota jedla (akéhokoľvek) je totiž iba čiastočne (spravidla menej ako 30 percent) tvorená cenou suroviny. Zvyšok sú energie, výplaty, nájmy a tak ďalej. A tie sa nemenia. To isté platí o takzvanom ekomenu. Nemusíme to skrátka riešiť v zákone. Nemá to zmysel a zákon bude v realite veľmi deravý.
A ešte ten krčah vody. Sú reštaurácie, ktoré vám takto vodu naservírujú. Robia to dobrovoľne a spravidla sú to reštaurácie s vyššou pridanou hodnotou (rozumej tie drahšie a luxusnejšie). Ale povinnosť mať takýto krčah na každom stole v každej reštaurácii a pred akýmkoľvek jedlom je skrátka hlúposť. Toto má byť v zákone? Toto má byť podmienka zníženia DPH na 10 percent? Toto má byť daňová revolúcia?
Možno sa mýlim a nerozumiem tomu. Určite som prívrženec daňovej aj odvodovej reformy a akéhokoľvek zjednodušenia a spresnenia pravidiel podnikania ako takého.
Ale určite si nemyslím, že symbolom daňovej revolúcie má byť krčah s vodou alebo tringelty. Nie preto, že by som obidve veci automaticky zavrhoval (ani náhodou), ale skrátka preto, že daňové a odvodové reformy sa robia inak. Alebo si teda aspoň myslím, že by sa mali robiť inak. Respektíve som si takmer istý, že na celom svete sa robili a robia inak. A to asi nie je náhoda.
Autor je predsedom predstavenstva TMR, a. s.