Podľa prieskumov to vychádza na pomerne vysoké percento z opýtaných. Už roky je to totiž jedna z najčastejších odpovedí na otázku „prečo si nesporíte na dôchodok?“. Môžme diskutovať, do akej miery je to výhovorka asertívnemu finančnému poradcovi alebo si to veľa ľudí aj naozaj myslí. V každom prípade to len potvrdzuje, že dôchodková téma je pre nás ako jednotlivcov príliš vzdialená v čase. Asi najvzdialenejšia zo všetkých tém s dosahom na osobné financie a navyše aj pekne komplikovaná, tak prečo by sme ju mali riešiť už dnes?
O extrémne veľkej pridanej hodnote času sa už popísalo pri tejto oblasti dosť na to, aby bolo takmer každému jasné, že máločo ponúka také veľké benefity ako argument „čím skôr začneš, tým menej ťa to stojí“. Pre niekoho to však zmysel stále dávať nemusí. Podobnosť s témou zmysluplnosti vakcinácie je tu len čisto náhodná. Otázka je, koľkí si povedia pred dôchodkom „keby som to tak vedel skôr“?
V diskusiách často zaznieva argument, že aj tak nevieme, čo bude o 20 rokov, a sociálna poisťovňa je už vlastne v lepšej ekonomickej kondícii vďaka nárastom odvodového zaťaženia v posledných rokoch. Väčšina vecí sa v dlhodobom horizonte odhaduje problematicky a s veľkou mierou neistoty. Paradoxne miera dôchodcov v porovnaní s produktívnou populáciou sa dá predpokladať s dobrou presnosťou, pretože už teraz poznáme počet ľudí, ktorí vstúpia o 20 rokov na trh práce. Ak sa dovtedy nenájdu zázračné riešenia, vieme pomerne presne aj to, ako bude vyzerať priebežný dôchodkový systém.
Najvýznamnejšia úspora a nevyhnutné opatrenie k finančnej stabilizácii systému vychádza z navrhovaného opätovného zrušenia zastropovania dôchodkového veku. To, že nám rastie priemerný vek dožitia, je fakt. Doteraz to vychádzalo tak, že za každých 20 rokov sa vek predĺžil priemerne o štyri roky. Proti tomu sa okamžite objavujú argumenty, že predsa tento vek odchodu nemôže rásť donekonečna, ľudia už budú na skracujúci sa dôchodok odchádzať neskoro, a tak si ho dostatočne neužijú v zdraví. Dostupné údaje z WHO ale v tejto súvislosti indikujú, že predlžovanie dĺžky života je spojené prevažne so zdravými rokmi aj u nás. Navyše, dôchodkový vek by sa automatom zvyšoval len vtedy, keď dokázateľne žijeme dlhšie.
S našimi dôchodkami sa spája veľká skupina ďalších mýtov, ktoré pred časom v komentári spracovala rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pre udržateľnosť by stačilo celú oblasť nekomplikovať, ale viac zjednodušiť, nastaviť dobré motivácie a systém zosúladiť s demografickým vývojom.
Autor je predsedom predstavenstva Tatra Asset Management