Lacný model sa vyčerpal

Dalo sa to čakať. Odkedy Progresívne Slovensko naberá na sile, existujúce politické strany sa nás pokúšajú onálepkovať, lebo cítia ohrozenie. Vraví sa, že keď po vás brešú, robíte niečo veľmi dobre.

Najnovšie počúvame, že sme „ľavicový“ či „etatistický“ spolok a vraj chceme zvyšovať dane. Nie sme – a nechceme. No ekonomická budúcnosť krajiny je príliš závažná téma, aby sme ju odbili podobne lacným politickým protiútokom. Chceme serióznu diskusiu o tom, aký hospodársky model Slovensko potrebuje, aby zvládlo výzvy budúcnosti.

Obaja sme podnikatelia. Vo svojich firmách sme vytvorili stovky pracovných miest, v technologickom odvetví, s vysokou pridanou hodnotou. Sme prví, čo budú presadzovať znižovanie byrokracie a zbytočných administratívnych úkonov. Sami veľa v tejto oblasti v našej dlhodobej vízii navrhujeme. Problémy podnikateľov zažívame na vlastnej koži.

No faktom je, že dane dnes nie sú tým hlavným problémom krajiny ani podnikateľského prostredia. Omnoho väčšou prekážkou je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Alebo školy, ktoré produkujú nepripravených absolventov. Problémom je zlá infraštruktúra a neefektívny štát. To všetko sú témy, ktoré s výškou daňového zaťaženia majú veľmi málo spoločné.

Nejde len o technologický priemysel, ale aj o klasickú výrobu či služby. Slovensko síce dosahuje na najvyššie čísla v zamestnanosti – až tak, že firmy potrebujú dovážať pracovníkov zo zahraničia – no nevieme pohnúť s dlhodobou nezamestnanosťou. V ich prípade nepomôže ani nulové zaťaženie zamestnávateľov. Naopak, to, čo funguje, je šikovnosť a dlhodobá investícia do súdržných komunít. Ich pilierom musia byť práve malé a stredné podniky s úzkymi väzbami na svoj región.

Nízke dane a lacná pracovná sila dostala Slovensko za posledných 20 rokov ďaleko. No tento model konkurencieschopnosti sa dnes už vyčerpal. Neprinesie kvalitnejšie pracovné miesta, ani vyššie mzdy, ani znižovanie regionálnych rozdielov.

Čo neznamená, že treba dane zvýšiť. Martin Filko, jeden z ideových otcov Progresívneho Slovenska, vtlačil do našej DNA záujem o „hodnotu za peniaze“. Najväčšie zisky pre daňových poplatníkov dnes vidíme v prísnom posudzovaní efektívneho vynakladania verejných financií. V krajine s najväčším počtom predchádzateľných úmrtí a najdrahších diaľnic v širokom okolí vidíme práve v efektivite štátu obrovský priestor na úsporu.

Nehovoriac o tom, že štátu unikajú príjmy – a sú to stámilióny ročne – do daňových rajov. Richardovi Sulíkovi, nášmu najostrejšiemu kritikovi, to očividne neprekáža. Svedčí o tom aj hlasovanie z poslednej schôdze parlamentu, keď klub SaS v parlamente hlasoval proti opatreniam, ktoré by majiteľov schránkových firiem v daňových rajoch nútili priznávať a zdaňovať tieto príjmy aj na Slovensku.

Postaviť sa za efektívny štát a spravodlivejší výber daní nie je ľavičiarstvo ani etatizmus. Je to rozumná, moderná a progresívna ekonomická politika, ktorá funguje pre všetkých, nielen pre pár vyvolených.