27.12.2017, 00:00

Štvrťstoročie plné príležitostí

Daniel Kollár
Zdroj: Pavol Funtál

Dvadsaťpäť rokov je z pohľadu štátu, jeho dospievania, dostatočný čas na to, aby sme triezvo hodnotili genézu jednej z najmladších krajín sveta. A možno už aj upustili od nostalgie Made in Czechoslovakia, nespochybňujúc pritom historický význam Československa pre oba národy.

Pravidelne, minimálne raz ročne, sa objavujú výsledky prieskumov, do akej miery sú obyvatelia oboch novovzniknutých krajín spokojní s rozdelením, ako veľmi im chýba spoločný štát, kto rozdelením získal a kto stratil. Tieto otázky nás však nikam neposunú, pretože rozdelenie je historickým faktom, a doba samostatnosti ukrojila už tretinu času bývalej spoločnej existencie.

Slovensko si za uplynulých 25 rokov prešlo viacerými pozitívnymi aj negatívnymi zmenami a bolo nutné prijať kľúčové rozhodnutia. Rovnako ako v biznise, aj medzi dvomi národmi sa hľadajú dohody vždy ťažšie. Vývoj po rozdelení nám ukázal aj rozdielny pohľad na správu vecí verejných.

Česko sa napriek prakticky lineárnemu procesu integrácie stalo za rovnaké obdobie jednou z najviac euroskeptických krajín v európskom bloku. Pre nás dnes už samozrejmá a ekonomický prínosná európska mena je v Česku odmietaná 85 percentami občanov. Možno aj vďaka rekordne nízkej miere nezamestnanosti necítia naši susedia potrebu pričlenenia sa k eurozóne.

Dnes sa našim susedom darí rýchlejšie dobiehať ekonomiku EÚ. Výška HDP na obyvateľa u nich dosiahla 85 percent priemeru, zatiaľ čo u nás 77 percent. V roku 2005 to však bolo len 59 percent, pričom sme najrýchlejšie rástli v predkrízovom období. To považujem zatiaľ za náš najväčší úspech.

Nesúlad medzi príjmami a výdavkami, v pomere k výkonu ekonomiky, je stále výrazný. Vlani klesol verejný dlh v Česku na úroveň 37 percent HDP, v porovnaní s 52 percentami u nás. Tu však v porovnaní s mnohými veľkými členmi EÚ sme na tom relatívne dobre.

Ako zástupcu finančného sektora, pod „československou značkou“, nemôžem nespomenúť rozdielny vývoj na bankovom trhu v oboch krajinách a o tretinu nižšiu rentabilitu kapitálu bankového sektora u nás.

Spája nás ambícia súperiť medzi sebou, a to nielen v hokeji, ale tiež dobiehať a predbiehať ostatných. Máme množstvo vyhraných zápasov, hlavne v ekonomike. Oba štáty však majú čo robiť v ostatných oblastiach spoločnosti, aby sme zlepšili pocit šťastia ich obyvateľov. Postavme bývalému spoločnému štátu veľký spoločenský pomník uznania jeho dôležitosti, ale zároveň sa sústreďme na to, ako svoju samostatnosť využiť naplno.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.