Krvavá vlna protestov, ktorá sa prehnala Iránom, prekvapila vládu i bezpečnostné zložky.
Čo sa začalo vo svätom meste Mašhad ako demonštrácia proti nevyplateným mzdám a inflácii, sa rýchlo rozšírilo po krajine. Postupne sa pridávali sťažnosti na zlé hospodárenie vlády, korupciu a angažovanie sa Teheránu v Iraku, Libanone a Sýrii. Na rozdiel od prevažne mestských protestov po sporných voľbách v roku 2009 sa tieto protesty rozšírili do vidieckych a relatívne chudobnejších miest ako Ahvaz, Kermanšah, Rašt a Kazvín.
Vláda sa musí týmito protestmi seriózne zaoberať. Tu je päť bodov, ktoré politici musia brať do úvahy.
1. Ekonomické základy
Hlavnou témou týchto protestov sa zdá permanentne zle manažovaná iránska ekonomika. Inflácia, nezamestnanosť, korupcia a roky sankcií viedli k vzniku tieňového finančného systému, ktorý často nahráva elitám a zanecháva strednú triedu a chudobných bokom. Prvej kampani prezidenta Hasana Rúháního v roku 2013 dominovali snaha dokončiť jadrovú dohodu a oslobodiť iránsku ekonomiku z jarma sankcií. A hoci sankcie určite zhoršili dl...
Zostáva vám 85% na dočítanie.