Garancia 500-tisíc – veľa či málo?

V súvislosti s prijatím zákona, ktorý sprísnil podmienky pre distribútorov pohonných látok sa objavili názory, ktoré spochybňujú správnosť tejto právnej úpravy. Aby sme pochopili všetky súvislosti, musíme najskôr hovoriť o číslach. Na Slovensku sa predajú ročne približne tri miliardy litrov pohonných látok. Z tohto množstva benzínu a nafty obchodníci odvedú štátu zhruba 1,8 miliardy eur v podobe spotrebnej dane a DPH. Môžeme to teda chápať tak, že obchodník je partnerom štátu, lebo má zverené štátne peniaze.

Nová právna úprava iba určila podmienku, že ten, kto predáva pohonné látky, musí mať aj určitú majetkovú garanciu, aby nemohol zmiznúť s peniazmi štátu, a teda aj peniazmi všetkých občanov Slovenska. Podobné opatrenia priniesli v Poľsku do štátneho rozpočtu o 15 percent viac daní, no aj v iných štátoch, ako napríklad v Česku či v iných odvetviach, sú majetkové záruky celkom bežné.

Veď ten, kto u nás predá iba desať miliónov litrov benzínu ročne, má zverených až takmer osem miliónov eur, a tak sa mi zdá celkom absurdné, že spoločnosť so základným imaním stotisíc eur mohla doteraz obchodovať bez obmedzenia s pohonnými látkami.

Na slovenskom trhu je a aj ostane veľká konkurencia. Až 40 percent palív spotrebovaných u nás dovážajú desiatky dovozcov z blízkeho aj vzdialeného zahraničia, pričom Slovnaft doma predá len 35 percent svojej produkcie a zvyšok musí exportovať na iné trhy. Na maloobchodnom trhu je situácia ešte zložitejšia. Na Slovensku funguje približne tisíc čerpacích staníc a z nich len 425 vlastnia tri najznámejšie značky, vrátane Slovnaftu. Majorita čerpacích staníc je vo vlastníctve jednotlivcov alebo malých spoločností.

Úniky na daniach, ktoré Inštitút pre finančnú politiku odhaduje na niekoľko sto miliónov eur ročne, sa generujú aj spôsobom, že niektorí obchodníci nakúpia kde-kade v cudzine menej kvalitné olejové produkty, ktoré majú iný sadzobník spotrebnej dane, a tie následne primiešajú k riadnej nafte alebo benzínu. Konečný produkt má síce ďaleko od predpísanej a očakávanej kvality, ale autá „prehovoria“ iba s odstupom času.

Nová úprava dáva aj možnosť štátnym orgánom odňať licenciu obchodníkovi, ak vzniká podozrenie z nekalých praktík, a to do obdobia, kým sa vec prešetrí. To tiež treba považovať za správne opatrenie. Som presvedčený, že nový právny rámec umožní väčší výber daní, reakčná doba štátu na podozrivé obchody sa skráti a konkurencia na trhu sa nezmenší, len budú čistejšie pravidlá pre účastníkov trhu.