Štúdií poukazujúcich na pozitívny vzťah medzi inováciou, ekonomickým rozvojom a blahobytom na strane jednej a demokraciou na strane druhej, je celý rad. Navyše, ide o vzťah značne intuitívny, ktorému by sme najmä my s našou totalitnou minulosťou mali dobre rozumieť. Objavy, vynálezy, „zlepšováky“ a ďalšie technologické skoky vpred budú asi kvitnúť najmä tam, kde celkové prostredie neutláča nášho ducha. Ak by čitateľ namietal, že aj za „socializmu“ vznikali pozoruhodné inovácie, potom by som mu namietol, že to nie je vďaka týmto systémom, ale im navzdory. Tvorivý ľudský duch je jednoducho niekedy natoľko nezlomný, že ho neudusí ani široko rozšírená opresia.
K úvahe o väzbe medzi tvorivým duchom a slobodou ma inšpirovala kreatívna a ešte čerstvá štúdia Creativity and Freedom, ktorej autormi sú Michel Serafinelli a Guido Tabellini. Tí sa vydali na dátový výlet do dávnej histórie. Snažili sa zistiť, či existoval nejaký pozorovateľný vzťah medzi tým, koľko v danej európskej lokalite žilo a pracovalo mimoriadne kreatívnych ľudí, a ako veľmi bola táto lokalita slobodomyseľná, neutláčajúca. Na túto myšlienku priviedol vedcov prostý fakt: kreativita sa v histórii neraz koncentrovala na určité miesto a do určitého relatívne dobre definovaného obdobia. Príkladom môže byť Florencia pätnásteho storočia či Viedeň a Paríž storočia devätnásteho Je zrejmé, že výnimoční a známi kreatívci neboli ani náhodou rozprestretí rovnomerne, naopak, mali tendenciu rodiť sa a tvoriť v určitých oblastiach, ktoré však nutne nemuseli korešpondovať s mestami a regiónmi s najvyšším počtom obyvateľov.
Autori štúdie zmieňujú tri vzájomne prepojené základné mechanizmy, vďaka ktorým mohol a môže nastávať opísaný jav: väčšia sloboda a otvorenosť môže pôsobiť na danú spoločnosť tak, že je otvorenejšia voči inováciám a novým myšlienkam. Takáto spoločnosť a inštitúcie tiež môžu viac priať umeniu, čo obratom zvyšuje prestíž daného mesta a jeho celkovú otvorenosť voči novým veciam. A slobodnejšie mestá boli samy osebe lákavejšie pre kreatívnych jedincov, ktorí inde čelili perzekúcii, cenzúre a ďalším formám útlaku. Tí sa potom stali vzormi pre mladých ľudí, pre ktorých bolo následne jednoduchšie ísť cestou inovátorov a kreatívcov. Tieto faktory sa, samozrejme, navzájom dopĺňajú a nech už je ich relatívna sila akákoľvek, štúdia prichádza k jasnému záveru: historické dôkazy silne podporujú tézu, že otvorené a demokratické inštitúcie prinášajú inovácie a kreativitu.
Opäť sa potvrdzuje, že zatiaľ čo väčšinou vnímame hodnotu vecí tvrdých, najväčší dlhodobý prínos majú väčšinou veci mäkké.