Je nenormálne trestať normokazičov

Rozpamätúvam sa na dobu, keď po troch rokoch na odbornom učilišti s výučným listom vo vrecku, ale stále tak málo skúsený, som v dielni sníval o Favorite s galuskami a prehadzovačkou. Mal som pred sebou jasný cieľ. Naplno sa usilovať, aby som zarobil aspoň 60 korún, aby sa mi sen splnil v prijateľnom čase. Hľadal som možnosti zvyšovania môjho výkonu, až som napokon lámal normy. Dôsledkom bolo ich spevňovanie. Vnímal som to ako čosi „nenormálne“, ak za maximálny výkon nasledoval trest. Mal som bicykel, ale pominula sa radosť.

S odstupom rokov si uvedomujem, že minulosť má svoju náhradu aj v nových pohľadoch na zmysel nášho snaženia. Rozmýšľam o ľudskej podstate, o úcte k iným ľuďom, o znalostiach a ich využiteľnosti v riadení podnikov či inštitúcií, o tom, čo človeka rozhýbe aj k veľkým výkonom.

V bežných rozhovoroch sa odráža skúsenosť a rokmi rozvinutá múdrosť ľudí dneška, ktorí sa nebáli vybočiť z „normálu“ a presadzovať nové a potrebné. Ľudia vedia, čo by sa malo robiť, ibaže mnohí tak nekonajú. V dôsledku toho nastávajú patologické situácie. Koľkí len vymýšľajú napochytro niečo, čo by „vyznelo“, i keď vedia, že ich „výmysel“ je nedokonalý, že je to iba na chvíľu. V skutočnosti vlastne klamú všetkých. Ich prácou sa stáva profesionálne klamstvo s neblahými následkami virózy obohacovania či potreby rozširovať zbierku svojich diplomov nekrytých vedomosťami. Bez štipky hanby, bez potreby niečo dokázať.

Ďaleké sú im predstavy o závislosti od zárobku na práci. Tú nahradzujú „schopnosťou“ ignorovať vedu a favorizovať akékoľvek prostriedky, ktoré vedú k dosiahnutiu aj nezaslúžených výhod. Prácu nahradzujú filozofovaním o všetkom a všade, zapájajú sa do neproduktívnych dišpút.

Existujú metódy na „rozparcelovanie“ človeka na kúsky, len aby každý riešil to svoje, hoci je potrebné celkové riešenie. To platí aj v ekonomike podniku, štáte a aj domácnosti. Aké existujú sofistikované metódy pri hodnotení vedeckej erudície, ktoré napokon vedú k odchýlke od vedeckej práce a spôsobujú naháňanie kritérií podľa nejakých pevne stanovených pravidiel. Ako sa napokon nenormálne stáva normálnym. Poznám tridsiatnikov, ktorí majú v názve svojej firmy slovo „abnormál“. Chcú vyniknúť. Hoci aj postaviť mrakodrap na piesčine. Sú nenormálni?

Podľa mnohých štúdií k normálnemu vývoju patrí tiež zameranosť na cieľ a možnosť sebauplatnenia. Normálna osobnosť sa potrebuje uisťovať o vlastnej hodnote, význame a celistvosti, preto hľadá pochopenie sveta a chce sa naučiť nebáť doň aktívne zasahovať.