Efektívna alokácia vzácnych zdrojov je dobrá ekonomická formulka, pod ktorú sa schová kadečo. Ale pre chápanie a plánovanie hospodárskych procesov je kľúčová a využíva ju každý hospodár pri úvahe o využití ľudí, kapitálu a pôdy. Či ľudia budú pracovať, alebo budú bez práce, či kapitál podporí rozvoj, alebo spotrebu, či pôda bude ležať ladom, alebo rodiť. Pritom, samozrejme, sa vynára ďalšia základná ekonomická otázka deľby vyprodukovaných úžitkov.
Po takmer 30 rokoch od pádu socializmu sme stále alergickí na samotný pojem „centrálne plánovanie“. Lenže ekonómia pojem plánovača bežne využíva, podobne, ako ho využíva každá domácnosť či firma. Debata je o spôsobe plánovania, zapájaní jednotlivých aktérov, nástrojoch (direktívne verzus regulačné), monitorovaní a využití spätnej väzby, ale nie o potrebe plánovania.
Plánovanie s nástupom mladšej generácie však prestáva byť zakázané slovo, dokonca sa začína hovoriť o tom, či míňame peniaze efektívne – na to, čo potrebujeme a spôsobom, ktorý je najvhodnejší. Samozrejme, mnohé úradnícke postupy sú na prvý pohľad detinské, veľmi úzko zamerané a chýba im požadovaná odbornosť, akokoľvek odborne sa tvária; to sú však pochopiteľné počiatočné problémy.
Hospodárska politika je o efektívnej alokácii zdrojov, ale bez plánovania konkrétnych aktivít je len cvičením generujúcim mnoho strán popísaného papiera. Dá sa robiť lepšie – snažiť sa predvídať a pripravovať na budúcnosť, alebo horšie – reagovať na vzniknutú situáciu. Naše rezortné nastavenie kompetencií a osud strategických materiálov svedčia skôr o potrebe zmeny; vybudovania štruktúr a inštitúcií podľa úspešných vzorov zo zahraničia. Skvalitnenie rozhodovania a plánovania je pritom zvlášť dôležité pre malý štát s vysokými regionálnymi rozdielmi, ostrovmi chudoby a emigráciou mladej a vzdelanej pracovnej sily.
Sme na začiatku, to však neznamená, že nekonáme. Podpredseda vlády Peter Pellegrini rozvíja dôležitú aktivitu, ktorá spája vypracovanie stratégie rozvoja Slovenska (súčasťou ktorej musí byť aj regionálny rozmer) smerom k cieľom Agendy 2030 a vybudovanie inštitucionálnej základne – centra vládnutia. Máme skúsenosť zo spôsobu prípravy regionálnych rozvojových plánov v najchudobnejších okresoch, o ktorú majú záujem viaceré kraje. Máme urgentnú potrebu a príležitosť pilotovať nový prístup k tvorbe hospodárskej politiky pri transformácii hornej Nitry. S využitím podpory podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča a nástrojov, ktoré má Brusel k dispozícii.
Anton MarcinčinPeter Mayer
StoryEditor