Je to tu? Praskla bublina?

Keď pred mesiacom začali prudko padať ceny kryptomien, neboli z toho prekvapení ani ich skalní fanúšikovia. Bezprecedentný rast nemohol trvať naveky. Pád sa po mesiaci stabilizoval asi na polovici maxima trhovej kapitalizácie a život ide ďalej, aj ten blockchainový.

Tento pád bol však v posledných dňoch zatienený niečím oveľa väčším. Kým kryptomeny stratili za mesiac 350 miliárd kapitalizácie, americký index S&P 500 stratil za tri obchodné dni celý bilión dolárov trhovej hodnoty a aktuálne pridáva ďalšie stovky miliárd strát.

Je to tu? Praská bublina? Pokles koreluje so správami o rastie miezd v USA, ktorý by mohol predznamenať ešte ráznejšie spomalenie monetárnej expanzie americkej centrálnej banky. Fed od roku 2008 nafúkol svoju bilanciu o 4 bilióny dolárov (mimochodom, to je 30-násobok súčasnej hodnoty bitcoinu). Nemalá časť z toho sa odrazila na cenách aktív. Nejedna firma s veľmi neistým biznis modelom zažila raketový rast akcií. Asi najtypickejším symbolom tohto obdobia je Tesla. Maličká automobilka, ktorej jediným aktívom je elektrické know-how (v ktorom ju však rýchlo dobiehajú konkurenti), ale ktorá má kapitalizáciu ako General Motors.

Intenzívnejšie šliapanie na brzdy Fedom by znamenalo brzdu aj pre bezstarostný rast akcií. Ak však hľadáte matku budúcej krízy, akciový trh nemusí byť ten správny kandidát. Akcie vždy boli v kolónke „riziko“. Kde sú všetky „bezpečné“ investície, vrátane väčšiny budúcich slovenských dôchodcov v II. pilieri? Správne, v štátnych dlhopisoch. A tam sa dejú tiež zaujímavé veci.

V roku 2017 Nemecko vydalo dvojročné dlhopisy s výnosom –0,92 %, nedávno zachraňované Írsko dlhopisy s nulovým kupónom, rutinne defaultujúca Argentína desaťročné dlhopisy so sedempercentným výnosom, Nigéria predala nielen desaťročné s výnosom 6,5 %, ale aj tridsaťročné s výnosom 7,6 %. Podobne Pakistan si kupuje desaťročný dlh za sedem percent.

Trištvrte európskych dlhopisov s vysokým rizikom malo výnos nižší ako americké dlhopisy. Áno, dokonca aj grécke dvojročné dlhopisy majú nižší úrok ako americké. Pätina vydaných dlhopisov s investičným ratingom mala záporný výnos.

Centrálne banky, najmä európske, sa v posledných rokoch zmenili na gigantické hedžové fondy, ktoré operujú na tomto trhu a nakupujú naľavo aj napravo. Ak sa otrasie tento trh, doplatia na to tak investori, ako aj štátne rozpočty, ktoré si na takéto supernízke úroky rýchlo privykli. Tento čas však ešte nenastal.