Miroslav Beblavý: Keď je Mazurek nebezpečne blízko pravdy

Minulý týždeň parlament schvaľoval zákon z dielne Smeru, ktorý sa pokúšal riešiť obrovskú regionálnu nerovnováhu slovenskej ekonomiky. Obsahoval posilnenie rôznych príspevkov na dochádzanie za prácou, ale najmä uvoľnenie podmienok pre zamestnávanie cudzincov v okresoch s nízkou nezamestnanosťou. V rámci rozpravy vystúpil kotlebovský poslanec Mazurek a jeho vystúpenie mi pripomenulo, že najväčšia šanca pre extrémistov vzniká vtedy, ak identifikujú vážne spoločenské problémy, ktoré sa neriešia. Extrémisti neponúkajú skutočné riešenia, ale stále je to pre mnohých ľudí príťažlivejšie, ako počúvať reči vlády o tom, že sa to buď nedá, alebo že problém vlastne neexistuje.

Za ostatných dvanásť rokov sa vláde nepodarilo nastaviť model vyváženého regionálneho rozvoja. Slovensko je krajina, ktorá má v Európe na tak malej ploche najväčšie rozdiely a vzdialenosť medzi najchudobnejšími a najbohatšími regiónmi sa za tých dvanásť rokov výrazne nezmenšila. Vládna politika investičných stimulov a infraštruktúry nerovnováhu len prehĺbila, pretože uprednostňovala bohatšiu časť krajiny.

Zároveň máme absolútne zlyhávajúci model práce s dlhodobo nezamestnanými a s vylúčenými spoločenstvami. Sme jediná krajina v Európe, ktorá už pri nezamestnanosti okolo 10 percent začala mať akútny problém s pracovnou silou. Dnes, keď je nezamestnanosť medzi šiestimi až ôsmimi percentami, zamestnávatelia tvrdia, že sme na plnej zamestnanosti. Takýto rozpor ukazuje, že nie sme schopní integrovať na trh práce dlhodobo nezamestnaných a vylúčené skupiny a – opäť – za dvanásť rokov sa v tomto smere veľmi málo pohlo.

Tretí problém je nefungujúca reforma školstva. Sme asi jediná krajina na svete, kde ten istý premiér presadil dva zákony o duálnom vzdelávaní, ale v duálnom vzdelávaní sa nachádza zlomok žiakov. V roku 2008 sa spustila aspoň na papieri obrovská zmena obsahu vzdelávania, ale výsledky školstva sa každoročne zhoršujú. Máloktorý štát sa môže pochváliť tromi storočiami povinnej školskej dochádzky a máloktorý štát dnes toto dedičstvo tak premrháva ako my.

Všetko sú to dlhodobé problémy. Niektoré sa zhoršujú, niektoré sa „len“ nezlepšujú. Tri vlády Roberta Fica s nimi reálne neboli schopné nič urobiť. Veľa robili z hľadiska populistických rečí, o niečo menej z hľadiska konkrétnych krokov, ale takmer nič z hľadiska skutočného výsledku. Kým s nimi nepohneme, bude napätie v slovenskej ekonomike stúpať. A mazurekovci budú môcť ukazovať na zlyhania, na ktorých stavajú svoju nenávisť.