Bez ohľadu na to, či si prečítate článok o vývoji počasia alebo skúšobnom lete rakety Falcon Heavy, zaručene v diskusii pod ním nájdete „podložené“ argumenty, spochybňujúce všetky uvedené fakty. I keď sa zdá, že ich počet narastá, nemôžeme sa tváriť, že „fake news“ sú novým fenoménom. Vždy tu v nejakej podobe boli, no vďaka sociálnym sieťam sa šíria oveľa rýchlejšie, pôsobia „hodnovernejšie“ a ich dosahy sú oveľa väčšie. Tvrdenie, že pravda je vždy relatívna, naberá iný rozmer – pravda je kreatívna.
Politici rýchlo pochopili, že ak nechcú pocítiť vplyv falošných správ na volebných preferenciách, treba s tým niečo robiť. Taliani môžu pred blížiacimi sa voľbami hlásiť podozrenia na falošné správy priamo polícii. Aj Európska komisia zaradila boj s nimi medzi svoje priority. Pochopiteľne. Veľká časť falošných správ sa týka práve fungovania jej štruktúr a má za následok výrazný nárast populistických či, v horšom prípade, extrémistických nálad.
Ukazuje sa však, že falošné správy už zďaleka nie sú zneužívané len na politické účely, ale vedia výrazne a cielene ovplyvniť aj finančné trhy a fungovanie spoločností. Medzi tie sa zaradil aj francúzsky stavebný gigant Vinci, realizujúci viaceré projekty aj na Slovensku. V roku 2016 zaznamenal náhly, sedemmiliardový pokles hodnoty na trhoch, po rozšírení falošnej tlačovej správy o finančných nezrovnalostiach. Hodnota akcií giganta okamžite klesla o 18 percent. Stopäťdesiatmiliardový pokles na trhoch zase spôsobila falošná správa o útoku na Baracka Obamu.
Je preto logické, že aj firmy musia hľadať riešenia, ako predchádzať takýmto prípadom. Môže ísť o rôzne autentifikačné nástroje na overenie pravosti dokumentov vydaných spoločnosťou. Jeden taký vlani priniesol napríklad aj akcionár ČSOB, belgická skupina KBC.
Technológie sú však len malou a jednoduchšou súčasťou riešenia veľkého problému. V záplave informácií si neviem predstaviť dokonalý nástroj, ktorý selektuje pravdu od lží a účelovo vyskladaných poloprávd. Pozornosť treba sústrediť na kľúčový článok – samotného príjemcu informácie. Len ten v konečnom dôsledku dokáže vyhodnotiť hodnovernosť informácií.
Pre budúcnosť je dôležité nepodliehať povrchným správam a informácie si preverovať. Náš dennodenný život čoraz viac závisí od technológií, čo zároveň otvára priestor pre kybernetické útoky. Tu vidím aj relatívne novú rolu nás, bánk, a to nielen v investovaní do bezpečnosti systémov, ale aj vo vzdelávaní. Aby sa ľudia naučili dôverovať len overeným zdrojom informácií, najmä v oblasti bezpečnej správy svojich financií.