Keď sme v roku 1994 zakladali Stredoeurópsku nadáciu, ako prvé veľké podujatie sme organizovali konferenciu na tému, čo je to stredná Európa. Zúčastnili sa na nej významné osobnosti zo Slovenska, Maďarska, Česka a Poľska. Prvý deň konferencie sme hovorili o tom, kde a aké sú hranice strednej Európy a ako možno charakterizovať túto časť kontinentu. Pre mňa najprijateľnejším názorom bolo, že hranice strednej Európy sú na západe ohraničené Nemeckom a na východe oblasťami, ktoré sú obývané rímskokatolíckymi veriacimi. Samozrejme, táto územná definícia umožňuje geograficky ohraničiť územie, ale nedá odpoveď na otázku, či sa naozaj táto časť Európy v niečom odlišuje od jej ostatnej časti. Zároveň, či má toľko spoločných znakov, že môžeme hovoriť o existencii špecifických hodnôt, ktoré by územie patriace do rôznych štátov spájalo.
Vtedy sme sa zhodli na tom, že takéto hodnoty existujú a podarilo sa nám ich aj vymenovať. Mne sa z toho zoznamu hodnôt najviac páčilo, že existuje typ humoru, ktorému rozumejú bez ohľadu na svoju národnosť všetci Stredoeurópania. Typickým príkladom toho boli romány Bohumila Hrabala. Je to humor, ktorý funguje ako zrkadlo každodenného života človeka, ale predsa tomu vie dať kontúru, ktorá nám umožní zasmiať sa na všetkých našich abnormalitách.
Druhá hodnota, ktorá mi utkvela v pamäti, bola, že sa zaujímame o seba navzájom. Vieme veľmi veľa o našich susedoch, navzájom si čítame knihy našich spisovateľov, pozeráme filmy našich režisérov a poznáme ekonómov, politikov tohto regiónu. Z toho vzájomného poznania vzniká aj solidarita a pocit určitej spolupatričnosti. K tomu treba dodať, že všetka snaha opísať, definovať pocit Stredoeurópana bude nepresná, lebo tu existuje niečo, čo musíme nazvať našou špeciálnou dušou, ktorá sa tvorí ešte u každého jednotlivca z tisícok malých mozaík – spomienok, príhod a okamihov, a to nie len nás, ale aj našich rodičov, starých rodičov či prarodičov.
Píšem o tom preto, že občas mám pocit, že V4 chápeme len ako politickú agendu, ktorú posudzujeme z pohľadu krátkodobých politických záujmov, hoci je to iba jedna inštitucionalizovaná forma veľmi hlbokej spolupatričnosti, ktorá našu komunitu ľudí posilňuje a chráni.