Šuplík a jeho tajomstvá

Potrpím si na spisovnú reč, ale ak sa ma voľakto opýta, prečo šuplík, prečo nie zásuvka, bez otáľania odpoviem. Tak mi to vychodí, podobne, ako keď poviem „môj poklad“ a mám na mysli manželku a deti. Ak som unavený a „bolí ma hlava“ z množstva denne sa vynárajúcich nezmyslov alebo byrokratizmu, nájdem pohodu v domácej dielničke. Zmajstroval som tu z hliníkových profilov kadečo. Čo je zvláštne, režem, vŕtam, skrutkujem, lepím práve vtedy, keď mám najviac roboty. Je mi dobre v mojom kráľovstve so zverákom, s pilníkmi či vŕtačkami.

Myšlienkami ďaleko od okolitého sveta, uťahaný z reality dňa som si zmyslel, že do „knihotvornej“ pracovne potrebujem šuplík. Nie zásuvku, šuplík. Poctivé, zamlada bežné slovo. Kúzelné synonymum môjho výtvoru plného tajností spojenia vedeckej tvorby a dennej reality. V mojom šuplíku ožíva panoptikum sveta. Úprimné vyznania, ale i povýšenosť akoby vzdelancov neznajúcich dejiny sveta ani seba samého, plní pýchy na svoje diplomy, bez štipky altruizmu. Do šuplíka sa vraciam deň čo deň a prehrabávam sa v jeho tajomstvách, vyvolávajúcich spomienky, ale i úsmev nad tým, čo dnes vidím v inom zrkadle.

Nedá mi nespomenúť jednu príhodu. Istý erudovaný odborník, keď som mu plný nadšenia ukazoval jeden z mojich hliníkových výtvorov, svoj názor vyjavil demonštratívne aj mimikou. „Toto ty robíš? Ty, profesor, doktor vied?“ Môj pohľad sa preniesol na totem povedľa sedačky, na ktorom tróni malý sústruh, dar od priateľa architekta. Prečo namiesto umeleckého diela sústruh? „Aby nezabudol vôl, že teľaťom bol“, aby som si pri dosiahnutom vzdelaní i vrcholovej pracovnej pozícii ustrážil poctivosť v myslení a konaní.

Môj šuplík odkrýva aj príjemné tajomstvá. Pripomína mi priateľov, robotníkov, majstrov svojho remesla, osobnosti vedy a vzdelávania. Pravda, na samučkom dne schováva všeličo, čo mi prináša smútok. Bôľ, neprávosť a ťažko pochopiteľnú zlobu ľudí neznajúcich okolnosti. Neprajníkov, ktorých odrazom sú spletence nevraživosti a vyvršovania sa, často aj verejným spochybňovaním človeka, o ktorom nič nevedia.

V mojom šuplíku sa úplne navrch prelúskavajú chvíle šťastných okamihov, vnuknutí, pripomínanie si poučení z knihy kníh a viera v dobro človeka a šťastie, ktoré ma postretlo v obklopení blízkych ľudí. Osobností dumajúcich o potrebe vlastného vkladu do zlepšovania podmienok života pre všetkých, s láskou v srdci a žičlivosťou k človeku i k svojej krajine, ochraňujúc jej poklady a úroveň aplikácií užitočných vynálezov a klenotov ľudského ducha.