Čína výrazne obmedzila dopyt po vyseparovaných plastoch zo sveta a tie sa v posledných mesiacoch čoraz viac hromadia naprieč členskými štátmi Európskej únie. Tie drahocenné suroviny, krvopotne zachraňované z našich smetných košov, zase až také drahocenné nie sú. Európske romantické predstavy o obehovej ekonomike dostali nepríjemnú ranu od reality.

Recyklácia je nevyhnutnou súčasťou našich každodenných životov. Špinavú košeľu nezahodíme, ale operieme a vyžehlíme. Defekt na pneumatike dáme opraviť namiesto kupovania novej gumy. Do fľaše od kečupu zavaríme bazový sirup.

Hodnota v košoch
Prečo to robíme? Vieme si porovnať náklady z tejto činnosti a výnosy z nej. Vo vyspelom svete však v posledných desaťročiach víťazí politické rozhodnutie, že každý kus odpadu je vzácny a treba ho zachrániť. A to aj za tú cenu, že minieme viac zdrojov na záchranu, ako zachránime. V recyklačných centrách sa tak kopia tony zachránených plastov, papiera a sklenených črepov.

Na obhajobu totálnej recyklácie sa používajú dva argumenty. Jeden tvrdí, že zdroje sú obmedzené a treba ich zachrániť za každú cenu. Na obmedzenosť zdrojov máme však dobrý nástroj – ich trhovú cenu. A tá nám naznačuje, že kým napríklad kovy alebo priemyselný plastový odpad má zmysel recyklovať, pri odpadoch z domácnosti je táto matematika náročnejšia. Nezdá sa, že by trh mal zúfalý nedostatok piesku či celulózy. Recyklácia je vo svojej podstate len iná forma ťažby. Tiež potrebuje stroje, budovy a ľudskú prácu. Namiesto baní „ťaží“ v smetných košoch.

Morálny problém
Druhý argument je v skládkach. Skládky sú vraj a priori zlá vec a mali by sme obetovať ľubovoľné množstvo zdrojov na to, aby skládky zanikli. Skládky sú však vo svojej podstate len obyčajné stavby ako diaľnica, supermarket alebo bytovka. Ak by domácnosti na Slovensku pokračovali v súčasnej úrovni tvorby zmiešaného odpadu, za 70 rokov by naplnili 75-metrovou horou odpadu zhruba plochu závodu Land Rover. Oproti tým spred 50 rokov nespôsobujú väčšie problémy svojmu okoliu ako benzínová pumpa alebo parkovisko. Znečistenie lesov či oceánov je problém morálky, nie skládok. Čím drahšie bude zbavovať sa odpadu, tým bude motivácia na nelegálne konanie vyššia.

V tejto téme prevládajú emócie, nie princíp hodnoty za peniaze. To je škoda. Pri predchádzaní plytvania zdrojmi by sme totiž nemali začať nedojedenými taniermi, ale politikmi.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.