Prezident Trump chce dvíhať obchodné bariéry. Že svoje nápady myslí vážne, dal v nedávnej minulosti viackrát najavo tým, že ich aj uskutočnil. Že aj s clami to bude vážne, verí aj jeho hlavný ekonomický poradca Gary Cohn – teda bývalý poradca. Kvôli plánu svojho šéfa obmedziť obchod Cohn zo svojho postu rezignoval.
Kým gigantická daňová reforma, začatá pred troma mesiacmi, má svetlé (zníženie daňovej záťaže) aj temné (zvýšenie deficitu) stránky, krok s clami je krokom do blata. Obchodné vojny nemajú víťazov, len porazených. Ekonómia sa zhodne na máločom, ale prospešnosť obchodu je svetlou výnimkou. Bez obchodu nie je špecializácie a bez špecializácie nie je ekonomického pokroku. Ak by stavanie obchodných bariér tvorilo ekonomický prospech, mali by byť clá a tarify aj medzi Nevadou a Kaliforniou či medzi Trnavským a Nitrianskym VÚC.
Dovoz zo zahraničia by sa totiž dal nazvať „domácou výrobou okľukou“. Američania časť ocele vyrobia priamo doma a časť vyrábajú tak, že vyrobia lietadlá, lieky či počítačové programy a tie vymenia v zahraničí za oceľ. Mohli by si úplne všetku oceľ vyrábať doma, nebol by to nejaký zásadný technický či logistický problém. Zákonite by však potom vyrábali menej lietadiel, liekov či programov. Presunutím výroby ocele by ostalo menej kapitálu a ľudí na to, aby vyrábali tieto produkty v pôvodnom množstve a s pôvodnými nákladmi. Domáca oceľ by bola zároveň drahšia pre amerických stavbárov, automobilky či lodenice a kaskádovito by predražila výrobu iných produktov. Vyrobilo by sa viac americkej ocele, ale celkový koláč amerických produktov by sa zmenšil. Preto je zahraničný obchod taký dôležitý.
Nanešťastie, populistické strašenie obchodom hojne využíva azda najstarší politický marketingový trik – ukazuje voličom to, čo vidno (európske lode plné ocele), a neukazuje to, čo tak ľahko nevidno. Tým sú nielen americké produkty tečúce do zahraničia, ale aj zahraničný kapitál tečúci do krajiny a investujúci do amerických firiem či dlhopisov.
Odvetné opatrenia sú horšie ako ničnerobenie, ale to sa od európskych politikov čakať nedá. Odveta nasledujúca po odvete bude len ďalej znižovať hospodársky blahobyt EÚ aj USA. Najviac na tom utrpia malé štáty, ktoré svoje bohatstvo vybudovali na obchode – ako Slovensko. Ale než sa začnú nadávky na Trumpa, spomeňme si, že len prednedávnom veľmi podobné kroky podnikla EÚ voči Číne. Vrátili sa jej ako bumerang, len z opačnej strany sveta.