Cena je to, čo platíte a hodnota to, čo dostanete. Warren Buffett týmto výrokom trefne pripomenul, že nie vždy ide o jedno a to isté. Platí, respektíve by to malo platiť v každej oblasti – od biznisu, cez verejné politiku, až po bežné spotrebiteľské správanie. Bankovníctvo nevynímajúc. Ja si tento výrok pripomeniem vždy pri téme, ako sa klienti rozhodujú pri výbere finančných produktov.
Zaujal ma, aj keď neprekvapil prieskum medzi klientmi v USA, týkajúci sa vzťahu k banke a preferencií pri výbere hypotéky. Potvrdil, že sa rozhodujú jednoznačne podľa výšky úroku. A nie podľa stability, tradície a veľkosti banky či minulých skúsenosti. Ale nemusíme chodiť pre príklady za Atlantik – úroková turistika na Slovensku nabrala v uplynulých dvoch rokoch nevídané rozmery a potvrdila, že cena, v tomto prípade úrok, rozhoduje aj u nás.
V závere minulého roka poskytovali banky na Slovensku úvery na bývanie priemerne za menej ako 1,80 percenta – v porovnaní s Českom a tamojším priemerom asi 2,25 percenta. Tento príklad nespomínam náhodou. Pripomenul mi totiž situáciu z leta. Vtedy médiami preletela správa a zároveň kritika, že české banky zlacňujú hypotéky na úkor vlastných ziskov. Zatiaľ čo tie slovenské to nerobia, lebo sa nechcú o zisky ukracovať. Áno, sadzby sme v tom období už výrazne neznižovali, a to z jednoduchého dôvodu. Lebo v tom čase už na minime boli a v porovnaní s Českom boli výrazne nižšie. Za uplynulé dva roky sa dostali výrazne pod úroveň priemeru susedných krajín, vrátane Rakúska aj celej eurozóny. Ale nie vďaka výraznému zlepšeniu bonity klientov a ekonomiky, ale vďaka konkurencii.
Víťazom tejto hypotekárnej bitky, ktorá prišla po obmedzení poplatku za predčasné splatenie úveru, je klient. Ten si odnáša výrazne nižší úrok. Pre bankový sektor, pre ktorý tvoria úrokové výnosy kľúčový a najväčší zdroj príjmov, to vlani znamenalo ich ďalší, štvorpercentný pokles. Summa summarum, napriek významnému rastu v úverovaní sa dostali na najnižšiu úroveň od roku 2010.
Mojím cieľom nie je poukazovať na dôsledky hypotekárnej bitky a nesúladu ekonomického vývoja s vývojom sadzieb. Som však presvedčený o tom, že úloha bánk nemôže byť redukovaná „len“ na požičiavateľov peňazí. Úroky majú svoje dno a treba sa obzerať aj po inej pridanej hodnote, dôležitej pre klienta. V ére, keď sa finančný trh otvára novým, často neznámym hráčom, to platí obzvlášť. Napríklad vo finančnom poradenstve, orientáciou aj na produkty a služby nad rámec bankového sektora a nevyhnutným dôrazom na kvalitu.