Tlak oprávnene nespokojnej slovenskej verejnosti viedol najprv k personálnym rošádam, neskôr k rekonštrukcii vlády a možno sa dočkáme aj predčasných volieb, z ktorých vzíde úplne nová vláda. Zmeniť len osoby a obsadenie však nestačí. Potrebujeme zásadnú, radikálnu a ďalekosiahlu zmenu kurzu vládnej politiky. Inak vyjde nazmar všetko úsilie a energia, ktoré boli v uplynulých týždňoch vynaložené na dosiahnutie zmeny.
Podnikatelia sú nahnevaní možno ešte viac než široká verejnosť. Najmä na politiku, ktorou vláda dlhodobo finančne a legislatívne zvýhodňuje jedno percento podnikateľov a znepríjemňuje život zvyšným 99 percentám podnikateľov. Ešte minulý rok z tohto miesta zaznela voči našim politikom výzva, aby prestali obmedzovať slobodu občanov a podnikateľov: „Pohnite rozumom, za hlavné kritérium ekonomickej politiky si konečne zvoľte maximalizáciu slobody a možno sa vám tak podarí odvrátiť prípadnú ďalšiu kapitolu v dejinách našich revolučných tradícií – Slovenské národné povstanie podnikateľov.“ Neposlúchli, výzvu na zásadnú zmenu hospodárskej politiky preto treba dnes zopakovať s novou naliehavosťou.
Už viac ako 20 rokov dochádza k permanentnému zvyšovaniu regulačného a administratívneho zaťaženia bez ohľadu na to, kto je práve pri moci. To sa nedá zmeniť kozmetickými, ale len radikálnymi opatreniami, ako sú napríklad:
1. Zrušenie štátnej pomoci konkrétnym firmám, teda dotácií, daňových prázdnin, licencií či legislatívnych výnimiek a iných zvýhodnení. Len zastavením zvýhodňovania vyvolených je možné účinne skoncovať s politikou diskriminácie väčšiny podnikateľov.
2. Radikálne zjednodušenie regulačného a právneho rámca a radikálne zníženie administratívneho zaťaženia pre podnikanie na Slovensku. To sa dá dosiahnuť napríklad tak, že všetky ministerstvá a nimi riadené úrady dostanú za úlohu do niekoľkých mesiacov navrhnúť zrušenie polovice regulácií, ktoré sú v ich kompetencii. Ministerstvá alebo úrady, ktoré tak v stanovenom termíne neurobia, budú zrušené. A na prijímanie nových zákonov bude platiť moratórium, stop stav.
3. Výrazné zlepšenie fungovania politického systému. Ak je napríklad dnes rozšírené klamstvo ako pracovná metóda, prečo neprijať pravidlo, že politik stráca právo na opätovné zvolenie, len čo pravdivosť jeho výrokov klesne povedzme pod 90 percent? A ak je dnes zodpovednosť politikov za vlastné rozhodnutia prakticky nulová, prečo ich nedonútiť, aby išli s kožou na trh a za prípadné zlé rozhodnutia ručili vlastným majetkom?
Alternatívy sú jasné. Buď sa celý systém radikálne zmení, alebo skolabuje.