Druhá a tretia vláda Roberta Fica majú toho na rováši veľa. Popri závažnejších témach sa však zabúda hovoriť o tom, čo „odborníci na správu štátu“ dorobili s daňovo-odvodovým systémom. To, že je daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich na Slovensku vysoké, je známe. Z ceny práce zamestnanca s priemernou mzdou tvoria dane a odvody vyše 43 percent.
V pomyselnom rebríčku daňovo-odvodového zaťaženia pri kopríjme vo výške priemernej mzdy tak obsadzuje posledné miesto zamestnanec. Daň z príjmu a odvody na sociálne a zdravotné poistenie za zamestnanca a zamestnávateľa tvoria už spomínaných vyše 43 percent z ceny práce (čo je mzda + odvody zamestnávateľa). A symbolické nové výnimky pri takzvanom 13. a 14. plate na tom veľa nezmenia.
Na druhom mieste od konca je živnostník, ktorý si uplatňuje skutočné výdavky. Ten platí daň z príjmu a odvody vo výške 40 percent z daňového základu. Daňovo-odvodové zaťaženie živnostníka je tak blízke zamestnancovi. Neplatí to však pre všetkých živnostníkov, respektíve SZČO. Tí, ktorí majú pri podnikaní zanedbateľné skutočné výdavky, majú dnes veľkoryso nastavené paušálne výdavky. Vďaka tomu je ich zaťaženie len 16 percent.
Ešte lepšie sú na tom autori a umelci, ktorí môžu využiť výhodné nastavenie pri autorských licenčných zmluvách. Týka sa to napríklad informatikov, ktorí takto môžu mať zaplatené za prácu na softvérových projektoch. Na takéto príjmy sa vôbec nevzťahujú odvody a súčasne sa môžu využiť paušálne výdavky. Pri správnej „konfigurácii“ je tak zaťaženie len vo výške 10 percent.
Víťazom sú začínajúci živnostníci, respektíve SZČO, pre ktorých sú výhodné paušálne výdavky a nemusia ešte platiť sociálne odvody. U nich je zaťaženie len sedem percent z fakturovaných prác. Poviete si, že toto zvýhodnenie trvá len prvý rok podnikania. Týka sa to však aj živnostníkov s činnosťou, ktorú možno na väčšiu časť roka (povedzme na 11 mesiacov) pozastaviť. Počas pozastavenia živnosti nemusia platiť sociálne odvody a kým nebude zavedené ročné zúčtovanie (to bude pravdepodobne od roku 2019), nemusia ho ani doplatiť.
A čo spoločnosti s ručením obmedzeným? Pri eseročkách nie je možné uplatniť paušálne výdavky, daň z príjmu je 21 percent a daň z dividend sedem percent. Daňové zaťaženie majiteľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý žije z dividend, je vo výške necelých 27 percent. Daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku je vysoké – nuž, ako pre koho. V každom prípade, asi nie je normálne, ak sú v tom istom štáte medzi ľuďmi až šesťnásobné rozdiely.