Zaostávanie regiónov je nevyhnutne aj zaostávaním národného hospodárstva. Riešením je komunikácia, riadenie a užitočnosť.
V skratke, predpoklady pre naštartovanie rozvoja vidíme vo využívaní domácich výrobných faktorov, ktoré zvýšia investície v regiónoch a udržia mladých ľudí; v zlepšení riadenia, dnes poznačenom fragmentáciou, úzkym výkladom kompetencií a nepochopením úlohy článkov verejnej správy, ktoré sa nestali užitočnými, s čím súvisí aj nedostatočná podpora budovania lokálnych kapacít; vo zvýšení efektívnosti a zlacnení správy územia súvisiacej s územnosprávnym členením, postavenom na veľkom počte územných jednotiek (obcí) a existujúcom nastavením finančných tokov medzi štátom, regiónmi a obcami.
Súčasné nastavenie riadenia spôsobuje zlé plánovanie a zlé využívanie finančných zdrojov vrátane Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktoré krivia štruktúru hospodárstva (veľkosť firiem, odvetvové zloženie, pridaná hodnota) a nevyhnutne nabádajú ku korupcii, pričom súčasťou problému je umelá administratívna náročnosť procesov. Národná hospodárska politika, ak existuje, neodráža potreby ani regiónov, ani národného hospodárstva a regulácie vytvárajú systémové predpoklady pre prehlbovanie regionálnych rozdielov.
Naše návrhy riešení sú: 1. Regióny musia byť partnerom vlády pri plánovaní a realizácii politík, v opačnom prípade sú kraje aj vláda neužitočné a odtrhnuté od reálnych potrieb. 2. Základom je zvýšenie sebestačnosti a lokalizácie cyklov výroba – spracovanie – distribúcia – spotreba v sektoroch ako poľnohospodárstvo, potravinárstvo, energetika a vodárenstvo. 3. Verejná správa musí mať vlastné kapacity nevyhnutné pre rozhodovanie a výkon základných služieb. 4. Verejná správa musí zabezpečiť zvýšenie kvality pracovnej sily. 5. Využívanie EŠIF nemôže byť smerované na „náhodnú“ distribúciu zdrojov, ale na cielené rozvojové projekty, inovácie a pokrytie štartovacích nákladov. 6. V pôdohospodárstve je potrebné zabezpečiť prístup malých fariem k pôde a financiám, znížiť ťažbu dreva a využiť ho pre domáci drevospracujúci priemysel. 7. Rozvoj priemyslu musí byť postavený na kapitalizácii domácich zdrojov – nerudných surovín a aplikovaného výskumu. 8. Cestovný ruch musí byť postavený na profesionálnom destinačnom manažmente. 9. Správa ciest musí byť jednotná a využívať svoje vlastné kapacity. 10. Vodárenská infraštruktúra, vodozádržné opatrenia a protipovodňová ochrana sa musí sústrediť na prírode blízke, ekonomicky výhodné a svojpomocné riešenia s využitím lokálnej pracovnej sily.