Pred časom navštívil Slovensko americký ekonóm Edward Stringham. Počas rozhovoru som sa ho spýtal, čo považuje za najvýznamnejší doterajší krok Trumpovej administratívy. Odpoveďou bolo – deregulácia finančného systému.
Čakal som skôr daňovú reformu, nové clá alebo naťahovanie sa so zdravotníckou reformou. Zmeny vo finančnom systéme u nás vplyvom ostatných, viac medializovaných krokov ostali prakticky nepovšimnuté. Nezaslúžene, pretože vskutku ide o významný krok, minimálne v americkej realite.
Prezident Trump v novembri zverejnil tweet, v ktorom obvinil Obamovu administratívu z „devastácie finančných inštitúcií“. Mieril najmä na úrad CFPB (Consumer Financial Protection Bureau). Kým zástancovia ho chválili za potláčanie „predátorského“ úverovania, oponenti mu vyčítali, že úrad je samovládcom, ktorý sa nikomu nezodpovedá, vytvára mimoriadne zložité regulácie a že výrazne obmedzil pestrosť produktov, čím odrezal niektoré skupiny klientov od finančných produktov. Biely dom za riaditeľa CFPB úspešne pretlačil Micka Mulvaneyho, ktorý ešte ako kongresman navrhoval zrušenie tohto úradu. Ďalší regulátor, Securities and Exchange Comission, po nástupe nového šéfa Jaya Claytona údajne dáva menej pokút, nenajíma nových zamestnancov a zameriava sa skôr na veľké priestupky.
Veľká zmena prišla pred pár týždňami. Aj za čiastočnej podpory demokratov prešiel Senátom zákon, upravujúci slávny Dodd-Frank Act. Ten vytvorila Obamova administratíva v roku 2010 ako reakciu na krízu a bol najvýznamnejšou reguláciou amerického finančného systému od veľkej krízy v 30. rokoch. Zaviedol plejádu dozorov, stresových testov, postupov a obmedzení pre prakticky všetky inštitúcie finančného trhu.
Aj v tomto prípade nájdeme zástancov, ktorí vidia prínos v znížení systémového rizika vo finančnom systéme. Naopak, odporcovia tvrdili, že Dodd-Frank s vaničkou vylial aj dieťa a je veľkou záťažou najmä pre malé banky v USA.
S tým sa stotožnil aj nový zákon, ktorý posúva hranicu pre aplikovanie kľúčových regulácií z Dodd-Frank z hodnoty aktív 50 miliárd až na hranicu 250 miliárd. Zákon neuľaví gigantom ako JP Morgan či Bank of America, ktoré majú aktíva tisíc až dvetisíc miliárd. Mal by však znížiť počet najsilnejšie regulovaných bánk v USA z 38 na 12. To posilní malé a stredné banky a pomôže rozhýbať finančný trh v USA, najmä v menších agrárnych komunitách. Do kategórie „pod 250“ však na začiatku krízy patrili aj Lehman Brothers či Countrywide. Zákon okrem toho zavádza výnimku z takzvaného Volckerovho pravidla pre banky s aktívami menej ako 10 miliárd eur, čo umožní týmto bankám využiť vklady na špekulatívne obchodovanie na vlastný účet.
Deregulácia je pozitívna, ak popri nej nevisí permanentné záchranné lano upletené z peňazí daňovníkov. Previazanosť finančného systému a politiky mi hovorí, že Trumpovej deregulácii nebudem tlieskať, len ju ticho pozorovať.