Srbsko, Irak, Afganistan, Líbya, Sýria... všetky tieto krajiny mali možnosť na vlastnej koži okúsiť štandardný nástroj americkej zahraničnej politiky určený na šírenie demokracie – rakety Tomahawk.
Avšak, je svet dnes preto lepší? Sú dnes občania týchto štátov na tom lepšie? Srbsko prišlo o Kosovo, Irak a Afganistan si zažili inváziu armád vyspelého sveta a Líbya, kedysi funkčný štát, sa zmieta v chaose. Jaj, zabudol som, v Líbyi vládol diktátor a líbyjský národ musel byť od neho oslobodený. Ten diktátor, od ktorého si bývalý francúzsky prezident Sarkozy požičal 50 miliónov na kampaň a potom ich akosi zabudol vrátiť a dnes má na krku vyšetrovanie.
Táto politika rozhodne svet nezlepšila, naopak, prakticky celý Blízky východ, rovno pred dverami EÚ, je dnes destabilizovaný. Výsledkom sú milióny utečencov, ktoré dávajú zabrať Európe, nie Amerike.
Aktuálne je na rade Sýria. Asad je zlý, oproti nemu stojí „umiernená“ opozícia so samopalmi v ruke. Výsledok? Sedem rokov trvajúca vojna, asi 500-tisíc mŕtvych a Asad stále pri moci. Môžeme viniť Rusov, že Asada podporujú, a preto to tak dlho trvá. Ale v Líbyi Kaddáfiho Rusi nepodporovali, tam mohol západný svet nerušene odstrániť zlého diktátora. Majú dnes ľudia Líbyjčania lepší život?
Späť k Sýrii. Použitie chemických zbraní je niečo hnusné, odporné, asi tak ako každá násilná smrť. Ale aj vtedy by malo platiť medzinárodné právo. V prípade utečencov je Ženevská konvencia priam svätá – žiaden potenciálny žiadateľ o azyl vylovený v Stredozemnom mori nesmie byť proti svojej vôli vrátený späť, odkiaľ prišiel. V prípade bombardovania už medzinárodné právo platiť nemusí. Pri sobotňajšom útoku USA, Británie a Francúzska chýba taká drobnosť ako mandát Bezpečnostnej rady OSN. Jáj, blokujú to Rusi. No veď však práve preto máme pravidlá, ktoré majú platiť, ak nedôjde k dohode. Ak by sa všetci na všetkom vždy dohodli, pravidlá netreba.
Okrem toho, Trump aktuálne nariadil stiahnutie amerických vojsk zo Sýrie (namiesto toho, aby spoločne s Ruskom a Tureckom hľadali trvácne riešenie, ako vojnu ukončiť), preto je na mieste otázka, či mu nešlo v prvom rade o prekrytie svojich domácich problémov. Na krk mu šliape špeciálny vyšetrovateľ Robert Mueller, bývalý šéf FBI James Comey napísal o Trumpovi nepeknú knihu a s odstupom najväčší problém je čerstvé a nečakané vyšetrovanie Trumpovho osobného právnika Michaela Cohena. Že by teraz neprišlo v štýle „Vrtieť psom“ zopár Tomahawkov vhod?