Niekto múdry raz povedal, že osud nie je vecou náhody, ale voľby. Aj moje úsilie uchádzať sa o funkciu prezidenta Slovenskej republiky je vecou voľby. Po 21 rokoch môjho pôsobenia v bankovníctve a takmer 15 rokoch strávených v Prvej stavebnej sporiteľni som sa rozhodol, že urobím vážny životný krok a ponúknem moje skúsenosti v oblasti bankovníctva, finančníctva, kultúry, politiky a filantropie občanom našej krajiny. Občanom Slovenska, kde som sa narodil a vyrástol. Kde som prežil najkrajšie roky svojej mladosti a kde som sa posunul ďalej aj v rámci môjho profesionálneho života. Slovenska, na rozvoji ktorého som pracoval a neustále pracujem. Históriu a tradície našej vlasti si mimoriadne cením a mám ich v hlbokej úcte. Dedičstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia, budem vždy zveľaďovať. Je totiž jedným z vzácnych pokladov, ktoré Slovensko má. Z našej krajiny som nikdy nechcel a ani v budúcnosti nechcem odísť. Záleží mi na nej, záleží mi na Slovensku.
Väčšinu z nás trápi, že po takmer 30. rokoch od zmeny politického režimu skutočná zmena neprišla. Dostali sme sa do situácie, v ktorej sa pozeráme, či súčasný stav Slovenska je to, čo sme chceli. Či to, v čom aktuálne žijeme, je pre nás všetkých tým pravým, za čo sme bojovali. Želal by som si lepšie a prosperujúce Slovensko bez všetkých zbytočných detských chorôb, ktoré mladé demokracie majú. A ak aj nejaké sú, dajú sa vyliečiť. Faktom však je, že v novodobej histórii našej krajiny sa urobilo veľa pokusov a vzniklo z nich veľa omylov. Vyzerá to, akoby sme boli opäť na začiatku. A nanešťastie, ten začiatok je spojený s viacerými mizernými výsledkami rôznych pokusov. Nie nadarmo sa hovorí, že to, čo sa pokazilo v politike, len v politike sa dá napraviť. Aj preto som sa rozhodol vystúpiť z kruhu relatívneho pokoja a uchádzať sa o priazeň voličov. Začínam zbierať 15-tisíc občianskych podpisov potrebných k zaregistrovaniu kandidatúry. To rozhodne o tom, či budem kandidovať. Už teraz však viem, že ak áno, budem občianskym kandidátom. Chcem byť hlasom ľudí, nie hlasom politikov. O podporu politických strán sa uchádzať nebudem. Mojím cieľom je byť spokojným občanom, nie spokojným politikom.
Dnes sa k vám prihováram naposledy ako predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne. V dohľadnom čase sa vzdám tejto funkcie, ktorá je nezlučiteľná s mojimi ďalšími krokmi. Ďakujem vám všetkým za spoluprácu a podporu. Ďakujem osudu, že som mohol v tomto hospodárskom priestore kráčať vedľa vás a veľa sa od vás učiť. Dovidenia v živote, priatelia.