V poslednom období rastie hlad po systémových zmenách. Tie v rezorte zdravotníctva pred dvoma rokmi úspešne rozbehol bývalý minister Tomáš Drucker. Okrem reforiem procesov je potrebné hovoriť aj o systémovej zmene financovania zdravotníctva.
Sociálnu poisťovňu je potrebné každoročne dofinancovať zo štátneho rozpočtu. Výšku tohto transferu priamo ovplyvňuje situácia na trhu práce. Čím viac ľudí pracuje, tým viac peňazí má poisťovňa z odvodov a o to menej potrebuje zo štátneho rozpočtu. Podobný princíp sa uplatňuje aj v zdravotníctve v podobe platieb za poistencov štátu.
Štátom platené poistné predstavuje druhý najväčší zdroj príjmov verejného zdravotného poistenia. Ide však o nesystémový spôsob financovania, ktorý neodráža skutočné potreby sektora.
Pre vyššiu mieru stability je omnoho vhodnejšie pozerať sa na celkové výdavky verejného zdravotného poistenia. A namiesto dodatočného dolievania zdrojov rast výdavkov plánovať v trojročnom horizonte, samozrejme, so zohľadnením výsledkov.
Z pohľadu financovania došlo v oblasti zdravotníctva v minulom roku k stabilizácii rastu výdavkov. Medziročne stúpli o necelé percento a zároveň sa zvyšuje ich efektívnosť. Postupne sa realizujú opatrenia, ktoré naordinovali analytici rezortov zdravotníctva a financií v revízii výdavkov. Ministerstvo zdravotníctva tak zaznamenalo úsporu bezmála 80 miliónov eur. Tieto zdroje sa však sektoru neškrtli, použili sa tam, kde priniesli čo najvyššiu hodnotu pre obyvateľstvo. Okrem toho má rezort naďalej možnosť použiť aj balík vyše 70 miliónov eur ročne na nové prístroje a rekonštrukciu nemocníc.
Najzásadnejšie sa podarilo skrotiť výdavky v nadspotrebe liekov, znížením cien špeciálneho zdravotníckeho materiálu a zmenami v obstarávaní zdravotníckej techniky. Mimochodom, poklesu nákupných cien dopomohlo aj porovnávanie s cenami v Českej republike.
Detailnejší pohľad na jeden z najdôležitejších rezortov však hovorí, že je pred nami ešte veľa práce. Napriek úspechom je implementácia opatrení z revízie výdavkov obrazne povedané v polovici cesty.
Vraví sa, že keď nejde o život, nejde o nič. V sektore zdravotníctva však ide o život. Doslova. Kvalitu vieme merať počtom úmrtí odvrátiteľných zdravotnou starostlivosťou. A tým najzásadnejším cieľom je dostať sa v tomto ukazovateli na úroveň susediacich krajín V3. Verejných výdavkov na to vynakladáme dostatok. Preto aj pre samotné zdravotníctvo nateraz platí, že pacient je stabilizovaný, ale liečba musí naďalej intenzívne pokračovať.