Spoločenské vrenie je nemalé aj u nás. Rastú obavy a strach, čo spôsobuje vnútorný nepokoj a odštartúva nejednu vážnu poruchu nielen na telesnom, ale i na duševnom zdraví. Pre mnohých je najlepšou medicínou nádej a optimizmus a konkrétne skutky, ktoré vedú k pozitívnym zmenám.
Popri všeobecných konštatáciách sa mi však žiada byť osobnejším. Odmietam sa zaoberať vrstvením opakovaných „zaručených“ informácií s veľkou dávkou znechucovania z neprávostí, ohováračiek a bedákania. Od manažérov sa očakáva vyrovnanosť, dostatok síl a presvedčenia, že prekonáme to nepríjemné a zlé a sústredíme sa na to, čo je k životu najpotrebnejšie. Nechcem tým povedať, že máme byť apolitickí, ale je to paradoxné, ak napríklad v demokratických voľbách si zvolíme svojich zástupcov a ešte sa ani nestačia nadýchnuť a už ich okiadzame, vyťahujeme hriechy mladosti a čakáme, že každý je bez škrabanca?
Dokážeme sa myšlienkovo aj vo vzťahu k súkromiu vyzliecť donaha, aby sme si zaslúžili vziať na seba bremeno povinností a bez oddychu, s nasadením vlastného zdravia šíriť dobro a pričiňovať sa o rozvoj tam, kde môžeme byť užitočnými? Nemáme dosť vlastných skúseností, ako je to s logickým myslením a správaním sa v dave?
Preferujem logické rozhodovania. Teší ma, ak vrcholový manažér povie, že je naším záväzkom postarať sa o ľudí, že musíme dokončiť našu veľkú investíciu, nové sklady a výrobné haly, študovať, získavať nové znalosti a implementovať ich v praxi. Dať ľuďom prácu a v tom zmysle pokračovať v progrese, ktorého základ dala dnešná generácia manažérov, vedcov a iniciátorov, ktorým záleží na budúcnosti pre všetkých. Pravda, je mi jasné, že sa za tento môj názor nevyhnem ani kritike a predpovediam budúceho krachu zdôvodňovanom nerešpektovaním hlasov o blížiacej sa katastrofe ľudstva.
Je preto samozrejmé, že neostávam k svetovému dianiu ani k lokálnym predpovediam ľahostajný. Naďalej však aj v tomto čase vidím zmysel existencie menších i väčších firiem, rovnako ako veľkých podnikov a samotného podnikania jednoznačne v zabezpečovaní reprodukcie a inovácií materiálnych alebo duševných produktov, ktoré človek potrebuje k zvýšeniu kvality života a pre medzigeneračnú vývojovú kontinuitu.
Možno je to aj odvážne rozhodnutie o nových investíciách do rozvoja podniku. Stále som však presvedčený o tom, že veriť a konať je lepšie, ako bedákať a upadať na mysli. A tiež: Verím v dobro a silu človeka.