Počuli ste o ytriu, europiu či terbiu? Ide o prvky z tej časti periodickej tabuľky, kam koráb poznania stredoškolskej chémie nezablúdil. Spolu 17 chemických prvkov tvorí skupinu s názvom „vzácne zeminy“ (rare earth elements). Hoci ich verejnosť nepozná, prichádza s nimi do denného styku. Majú uplatnenie v batériách, elektromotoroch, ako katalyzátory chemických procesov či vo veterných turbínach. Asi tušíte, že ich význam vo svetovej ekonomike narástol najmä v posledných dvoch-troch dekádach.
S rýchlo stúpajúcim dopytom začali stúpať aj ceny. Cenový index vzácnych zemín na konci minulej dekády behom dvoch rokov narástol takmer štvornásobne a oproti prelomu tisícročí boli ceny viac ako desaťnásobné. Aby toho nebolo málo, z Číny pochádzalo viac ako 90 percent dodávok. Keď čínska vláda začala v roku 2009 stanovovať kvóty na vývoz týchto surovín, časť odborného sveta začala panikáriť. Prišiel namiesto ropného zlomu „zlom vzácnych zemín“?
Opäť sa replikoval scenár, s ktorým prišiel už pred 200 rokmi ekonóm Malthus. Ten tvrdil, že (vtedy miliardová) populácia nemôže rásť, pretože na svete je konečné množstvo pôdy. Neskôr sa rovnaký scenár opakoval s uhlím či s ropou.
Pesimisti ignorujú, že dostupnosť surovín nie je konštanta, ale výsledok ekonomickej činnosti človeka. Potvrdzuje sa to aj pri vzácnych zeminách. Japonský tím v pacifickom bahne nedávno objavil obrovské zásoby vzácnych zemín, a otvoril tak teoretickú možnosť zásob na storočia dopredu. Ich dostupnosť je len otázkou investovaného kapitálu.
Tento objav je len špičkou ľadovca. Už v čase prudkého rastu cien oznamovali ťažobné firmy nové projekty z Austrálie, Tanzánie, Malawi či Kanady. Vzácne zeminy totiž vôbec nie sú až také vzácne. Napríklad cérium je rovnako rozšírené ako meď. Problémom je najmä extrakcia, keďže tieto prvky sú oveľa viac rozptýlené ako napríklad bežné kovy. S pokrokom v ťažobnej technike sa však efektivita, a tým aj návratnosť ťažby zvyšuje. Výrazné pokroky nastali aj v recyklácii. Dostať sa k vzácnym zeminám, ktorých sú vo výrobkoch často len zlomky gramov, sa pred desiatimi rokmi zdalo nemožné. Dnes existujú pokročilé technológie rozpúšťadiel a membrán, ktoré umožňujú selektívne extrahovať tieto prvky z odpadu.
Reagovali aj odberatelia a počas krízy upravili výrobky tak, aby potreba vzácnych zemín bola nižšia.
Dnes sú ceny okolo úrovne 20 percent cien z prelomu dekády. Čína je naďalej dominantná, ale vie za ňu zaskočiť aj Austrália, a dá sa očakávať, že pri tlaku na ceny naskočia ďalší konkurenti. A na „krízu“ vzácnych zemín sa takmer zabudlo.