Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
23.05.2018, 00:00

Kde sa strácajú osobnosti?

Kde sa strácajú osobnosti?
Zdroj: archív SAV

Súčasný prezident kandidovať nebude, hľadá sa druhý. Tak nejako znie výzva týchto dní naprieč celou spoločnosťou. Vyrojili sa najrôznejší kandidáti. Hľadajú sa osobnosti. Kde ich vziať?

Nie je to tak dávno, čo odišli viacerí ľudia, ktorí preťali môj život. Jeden mal verejný pohreb, druhý v istom zmysle tiež a tretí „iba“ zomrel. Z môjho života odišli ľudia, ktorí za sebou zanechali kráter v mojej duši. Zdanlivo takí rozdielni. Pani Zsigrayová, Anton Srholec a Marián Varga. (Poznámka: Mariána Vargu som v živote osobne nestretol.)


Pani Zsigrayová s istotou nevedela, kto je Marián Varga, a on ju s istotou nepoznal. V živote nestretla Antona Srholca a ani on nestretol ju. Pani Zsigrayová bola „prostá“ žena z našej dediny, Marián Varga bol hudobný génius, Anton Srholec bol kňazom na čiernej listine.


Mohli mať vôbec niečo spoločné? Áno. Boli to osobnosti. Každý vo vlastnom prostredí, vo vlastnom operačnom rádiuse. Ten Vargov a Srholcov bolo Slovensko, možno Európa, ten pani Zsigrayovej naša dedina. Mali svoj svet, menili a ovplyvňovali ho. Boli nezávislí v postojoch.


Pani Zsigrayová bola Maďarka s otvoreným srdcom, s trochou pátosu si dovolím dať do jednej línie otvorené srdce, talent a zásadové postoje u oboch velikánov, Vargu i Srholca. Anton Srholec žil tým, čomu veril, pred stratou vlastnej dôstojnosti zvolil chudobu bezdomovectva. Všetci traja boli nezávislí vo svojich postojoch, vlastne rockeri v tom najlepšom zmysle slova.


Pani Zsigrayovú, Maďarku s totálnou jazykovou bariérou, vôbec nezaujímalo, či som Slovák v maďarskej dedine. Hudba bola pre Mariána Vargu existenciou, nikdy nie pózou, a Anton Srholec bol chlapík, ktorý na konci 60. rokov púšťal v Blumentálskom kostole rockovú hudbu. Dnes takmer štandard, vtedy nepredstaviteľné. Iste, jeho autenticita nie je v tom. Ale ilustruje jeho vôľu búrať stereotypy, otvárať svoj svet novému.


V stereotypoch vonkajšieho prostredia bola pre Vargu (aspoň si myslím) hudba oslobodením z obmedzení a konvencií doby, rovnakým oslobodením boli aj moje rozhovory so susedou. A Anton Srholec? Pomáhal tým najslabším. Viac sa dávať nedá.


Prečo mi prišli na um? Hľadáme vzory a osobnosti pre Slovensko. Čakáme na nového prezidenta. A pritom prehliadame ľudí okolo nás. Priamočiarych, autentických, charakterných. Schopných. Sú tu, len ich ostych a naša ignorancia nám nedovoľujú ich vidieť. Ich veľkosť zistíme, bohužiaľ, až po ich smrti. Až prázdno po ich odchode, ktoré je veľké ako kráter, nám otvorí oči.


Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.