Marcové udalosti otvorili vo verejno-politickom priestore zásadnú diskusiu, ako ďalej chceme budovať štát. Na akých pravidlách, kompetenciách a kontrole. Uplynulý týždeň som mal možnosť absolvovať dve udalosti, ktoré akoby rámcovali priestor mojej vízie o štáte, v akom by sme mali žiť. Bolo to stretnutie na zasadnutí ZMOS-u, a na druhej strane rokovanie s predstaviteľmi mimovládnych organizácií. Nadobudol som pocit, že sa tu stretávajú dve koncepcie o charaktere štátu, ktoré bude nutné zladiť tak, aby to v konečnom dôsledku išlo na prospech občana.
Zástupcom samosprávy som jasne deklaroval svoj postoj. Odmietam budovanie štátu na systéme verejnej šikany. Na báze individuálnych zlyhaní niektorých predstaviteľov štátnej či regionálnej moci nemôžeme vytvárať kontrolný systém, ktorý v samej podstate dusí výkon a realizáciu zámerov na zmenu kvality života občanov. Problémy, ktoré sa v mestách či obciach objavia, musia riešiť okamžite, a nie až po siahodlhom obstarávaní, keď sa konečne vygeneruje víťaz, ktorý začne s časovým sklzom opravu chodníkov či padajúcej omietky. Preto som prezentoval svoj záväzok, že zmeníme zákon o verejnom obstarávaní, aby flexibilne reagoval na reálny verejný život a jeho potreby.
Ak chceme budovať moderný a dynamický štát, je potrebné uvoľniť zástupcom samosprávy priestor na realizáciu zámerov prostredníctvom zvýšenia limitov čerpania finančných prostriedkov v rámci verejného obstarávania. V tejto oblasti nemôžeme byť pápežskejší ako pápež. Často ideme nad smernicu EÚ, nemeckí alebo rakúski starostovia obstarávajú oveľa ľahšie ako tí naši. Nemôžu mať zviazané ruky len preto, že chcú využiť služby firiem z regiónu, chcú nakupovať výrobky, ktoré sú produkované v ich dedinách a mestách. Preto im umožníme, aby sa pri limite päťtisíc eur zákon o verejnom obstarávaní nevzťahoval na konkrétnu zákazku. Ide o drobné nákupy, ktoré urobia efektívnejšie pomaly za vlastné prostriedky.
Ak si totiž predstavia tú nezmyselnú administratívnu tortúru, tak peniaze radšej nechajú v obecnej kase. Rovnako zvýšime čerpanie limitov aj v iných oblastiach.
Z hľadiska verejnej kontroly si viem predstaviť, že pri tomto našom zámere mnohé mimovládky spozornejú. Mal som možnosť s nimi rokovať a podporujem každú aktivitu, ktorá vedie k stransparentneniu nakladania s verejnými zdrojmi. Na druhej strane netajím názor – a povedal som to aj verejne, že uplatňovanie zákona o slobodnom poskytovaní informácií často vedie k šikane a od samosprávy sa žiadajú aj také veci, ktoré nesúvisia s prácou a odoberajú čas a energiu.
Prišiel som s víziou Priateľského štátu. Jeho podstatu tvorí tiež idea, že pôjde o štát, ktorého kontrolný systém mimovládok nedusí výkon a slobodnú kreativitu tých, ktorí dostali dôveru od občanov. Nájsť kompromis nebude ľahké, ale verím, že sa nám to spoločne podarí.