Cena elektriny na pražskej burze neustále rastie a fakticky od začiatku roka ani raz nedosiahla hodnotu 32 eur/MWh, ktorú si regulačný úrad na rok 2018 naplánoval.
Dokonca predmetná cena elektriny aktuálne prekonala aj úroveň 46 eur/MWh. Takže ÚRSO nebude mať inú možnosť, len nárast trhovej ceny premietnuť aj do koncových cien elektriny pre domácnosti. Jesenné rozhodnutie úradu o cenách elektriny pre domácnosti na rok 2019 teda asi nebude príliš optimistické, aspoň pokiaľ ide o dodávku komodity. O to horšie to bude pre tie domácnosti, ktoré len pasívne vyčkávajú na stanovenie cien regulovaných ÚRSO. Tieto ceny si spravidla veľkí dodávatelia preklopia do svojich cenníkov a odberatelia následne platia maximálne možné ceny namiesto toho, aby hľadali lacnejšiu alternatívu u konkurencie.
Lacnejší nákup na dlhšie
V tomto nie príliš optimistickom výhľade, aspoň z pohľadu odberateľa, svitlo svetielko nádeje vďaka najnovšej iniciatíve Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy. Tento štátny podnik zodpovedá za cezhraničný a vnútroštátny prenos elektriny, ale aj za stabilitu sústavy, za čo si, samozrejme, tiež nechá zaplatiť. V koncových cenách elektriny teda hradíme tak jeho prevádzku, investície, ako aj zisk, čo nastavuje opäť ÚRSO. V tomto ohľade zaznieva otázka, či má byť tento štátny podnik ziskový, aby následne vyplácal dividendy svojmu akcionárovi (ministerstvu financií), alebo či by tento zisk ani nemal vytvárať, čo by pravdepodobne znamenalo nižšie ceny elektriny pre všetkých slovenských odberateľov. Samozrejme, takáto debata si vyžaduje zapojenie viacerých aktérov, politikov nevynímajúc, a mala by určite prebehnúť. No nás v tejto chvíli zaujíma predovšetkým najnovšia iniciatíva SEPS, ktorá ten potenciál, prispieť k zníženiu koncovej ceny elektriny na Slovensku, skutočne má.
Jednou zo základných úloh sústavy je okamžité zabezpečenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou elektriny v našej elektrizačnej sústave. Elektrickú energiu je totiž potrebné spotrebovať ihneď po jej vyrobení, keďže jej uskladnenie vo veľkom množstve zatiaľ nie je efektívne a ani dostatočne možné. Z tohto dôvodu SEPS nakupuje podporné služby, čiže disponibilitu a pripravenosť elektrární či iných zariadení v okamihu a na povel zareagovať na nedostatok, respektíve prebytok elektriny v sústave. Práve tento náklad – obstaranie podporných služieb a prevádzka Slovenského elektroenergetického dispečingu – vstupuje do koncovej ceny elektriny všetkých slovenských odberateľov cez tarifu za systémové služby.
A práve v týchto týždňoch prichádza SEPS s nápadom, ako tieto náklady a potenciálne aj tarifu znížiť. Namiesto nákupu podporných služieb na ročnej báze chce natiahnuť obdobie ich poskytovania až na tri roky, a to vďaka viacročnému výberovému konaniu. Keďže týmto krokom poskytovateľom služieb zabezpečí určité obdobie stability, na revanš od nich žiada nižšie ceny týchto služieb, a to vo výške aspoň 10-percentnej zľavy z aktuálne schválených maximálnych cien.
Výrazne usporili v roku 2013
Treba priznať, že prenosová sústava bola pri obstarávaní podporných služieb úspešná aj v minulých rokoch a výberové konania vždy viedli k nižšej cene. Avšak naposledy boli dvojciferné cenové úspory v miliónoch eur dosiahnuté ešte v roku 2013 a napríklad minulý rok to už bolo „len“ 2,5 milióna eur (pre korektnosť uvádzame, že aj balík peňazí určený ÚRSO na obstaranie podporných služieb mal tendenciu sa rokmi zmenšovať). Z tohto dôvodu sa proklamovaná úspora z ceny vo výške 41,8 milióna eur v rokoch 2019 až 2021, respektíve 13,9 milióna ročne zdá byť vcelku zaujímavá.
Aby sa však táto predpokladaná úspora premietla aj do koncových cien elektriny všetkých slovenských odberateľov, musia byť splnené aj ďalšie dve podmienky. V prvom rade musí prebehnúť úspešné výberové konanie, ktoré plánuje SEPS vypísať v letných mesiacoch.
Následne bude dôležité rozhodovanie Úradu o vzniknutej úspore. ÚRSO má totiž možnosť premietnuť celú úsporu do zníženia spomínanej tarify za systémové služby, a teda aj koncovej ceny elektriny, ale aj tieto peniaze ponechať na účte SEPS. Je teda len na úrade, aký pomer zvolí a tiež to, či tieto peniaze využije na zníženie tarify na rok 2019 alebo až na roky 2020 a 2021. Uvidíme na jeseň.
SEPS teda prichádza s iniciatívou, ktorú treba oceniť. V tomto smere by však bolo prospešné posunúť sa ešte ďalej a zvažovať aj prípadné otvorenie trhu – výberových konaní – s podpornými službami aj zahraničným poskytovateľom. Zároveň by bolo vhodné zverejniť domácich poskytovateľov podporných služieb, ktorí vyjdú úspešne z pripravovaného tendra.
Takto by sme získali lepší prehľad o slovenskej energetike, jej hráčoch a možnostiach. Rovnako sa treba pýtať aj ÚRSO, prečo zavádza poplatky, ktoré zhoršujú pozíciu domácim výrobcom elektriny, napríklad G-komponent, v akej miere premieta náklady za „zelenú“ elektrinu do koncových cien alebo k akým výsledkom dospel pri prehodnotení kontroly majetku distribučných spoločností. Otázok je veľa, odpovedí zatiaľ málo. Debata, väčšia miera transparentnosti a zjednodušenia sú nevyhnutné. Táto alchýmia nám totiž, poväčšine, škodí.
Autor je analytik portálu enegieprevas.sk.