V máji sa situácia vyhrotila vo viacerých krajinách, tak v rozvíjajúcich sa, ako aj rozvinutých. V Južnej Amerike sa k problémovej Venezuele pridala aj Argentína. Venezuela už roky chátra pod diletantským vedením bývalého vodiča autobusov Nicolása Madura.
Utečenci plnia hranice a tamojšia mena sa dostala do stavu, že z bankoviek si miestni vyrábajú kabelky. Inak nemá žiadnu hodnotu.
Argentína ešte pred rokom predala investorom dlhopis so splatnosťou sto rokov. A to i napriek tomu, že táto krajina patrí k svetovej špičke, čo sa týka krachovania. Dnes to opäť vyzerá skôr na ďalší krach ako na šťastný koniec. Inflácia rastie, mena za máj stratila štvrtinu svojej hodnoty a centrálna banka v stave núdze prudko zvýšila úrokové sadzby. Pre zaujímavosť, tamojšia medziročná inflácia je 26 percent a základná úroková sadzba je 40 percent. K problémovým krajinám sa pridalo aj Turecko. Prezident Erdogan tvrdo bojuje proti vysokým úrokovým sadzbám. Tie označil za pôvodcu všetkého zla a vyhlásil, že po voľbách na konci júna chce obmedziť nezávislosť centrálnej banky. To spôsobilo prudký prepad tureckej líry a následné zvýšenie sadzieb zo strany (ešte) nezávislej centrálnej banky na 16,5 percenta.
Situácia sa komplikuje aj v Iráne, keď americký prezident Donald Trump zrušil dohodu o jadrovom programe, dohodnutú a podpísanú jeho predchodcom. Európske krajiny sa k nej zatiaľ hlásia, no asi ťažko donútia podniky pokračovať v obchodovaní s Iránom, keďže tie by čelili americkým sankciám. V Taliansku sa zas počas mája postupne formovala vláda s takým vládnym programom, že to investorom vyrazilo dych. Potenciálne koaličné strany, populisti a nacionalisti, púšťali „pikošky“ zo svojho vládneho programu. Od škrtnutia dlhov cez zmenu dôchodkovej reformy až po zavedenie paralelnej meny či minimálneho príjmu. Na najväčšie perly z programu sa pre istotu v referende opýtali aj svojich voličov. A čuduj sa svete, tí s tým súhlasili. Prezident Talianska však odmietol vymenovať navrhovaného ministra financií, poverený premiér vzápätí rezignoval a začali sa spomínať predčasné voľby.
Táto žatva negatívnych udalostí mala zo začiatku len obmedzený globálny negatívny dosah na akciové či dlhopisové trhy. No postupne sa menila v paniku. Talianske dlhopisy a akciové trhy prudko poklesli a potiahli smerom nadol aj ostatné krajiny periférie. Naopak, dlhopisy ostatných krajín eurozóny rástli na cene. Dôsledkom situácie vo Venezuele a Iráne rástla cena ropy až o sedem percent. Avšak na konci mája všetky svoje zisky vymazala, keď ruskí a saudskoarabskí predstavitelia vyhlásili, že sú pripravení zvýšiť ťažbu. Americké akciové indexy sa za máj zhodnotili o dve až tri percentá, podobne aj nemecký. Taliansky trh sa prepadol o takmer osem percent. Na chaos v Taliansku doplatila aj spoločná európska mena. Euro sa oslabilo oproti doláru o takmer štyri percentá, podobne aj oproti japonskému jenu.
Rastúce geopolitické riziká predstavujú mimoriadne vážnu hrozbu pre finančné trhy. Riziko je navyše umocnené rastúcimi sadzbami v USA. Mnoho investorov sa radšej z rizikových trhov stiahne a investuje do bezpečných aktív v USA. Tie im už prinášajú akceptovateľné zhodnotenie. A keďže žiadna z týchto udalostí sa nedá jednoducho zvrátiť, neistota na trhoch bude panovať ešte dlho.