Talianska vláda ešte nie je, a už priostruje európsku ekonomickú polievku. Talianske bankové akcie popadali na mnohomesačné minimá. Akcie Deutsche Bank, európskej bankovej trojky, padli rovno na historické minimum. Nie, Taliansko nebude lokálna záležitosť.
Ale svet je aj mimo EÚ. Skutočnú krízu zažívajú viaceré „emerging markets“, teda rozvíjajúce sa trhy. Venezuela je od októbra v tichom defaulte, keď vypláca dlhopisy už len tu a tam, najmä podľa toho, či sú kryté nejakými aktívami, ktoré by jej veritelia mohli zobrať. Ale to asi nikoho, okrem zopár katedrových marxistov, neprekvapí. Rozpad ekonomiky tejto ropnej veľmoci sledujeme už nejaký ten rok.
Brazília po nekonečnej sérii škandálov upadla do rozsiahleho štrajku, ktorý v krajine priškrtil hospodársku činnosť na niekoľko dní. Takmer dva roky trvajúci ekonomický prepad sa zastavil pred rokom, no hranica recesie môže byť blízko. Definitívne sa skončilo aj ako-tak pokojné obdobie pre večného bankrotára Južnej Ameriky, Argentínu. Krajina začala v máji rozhovory s Medzinárodným menovým fondom o finančnej pomoci. Medziročný rast cien v krajine prekročil 25 percent, čo viedlo centrálnu banku k zvýšeniu úrokovej miery z 27,25 percenta na 40 počas jedného týždňa. Za dolár si dnes kúpite zhruba 22 pesos, kým v roku 2015 to bolo osem pesos.
Nervozita je však aj oveľa bližšie k Európe. Plán Recepa Tayyipa Erdogana spraviť z Turecka regionálneho dominanta aj po ekonomickej stránke sa tváril ako úspešný. Medziročný ekonomický rast po období štyroch až piatich percent rastu v poslednom kvartáli roku 2017 dosiahol fantastických 11 percent HDP. To sa však už citeľnejšie prejavovali „zlé“ peniaze, ktoré turecká centrálna banka chrlila čoraz rýchlejšie. V polovici roku 2016 stála líra 33 amerických centov, no dnes je takmer na polovici, pričom prepad sa v posledných týždňoch prudko zrýchlil. Oficiálna inflácia je takmer 11 percent, no neoficiálne sa hovorí až o 40 percentách.
Pre Turecko je to obzvlášť nepríjemné, lebo má spomedzi krajín emerging markets najväčší relatívny zahraničný dlh, ktorý dosahuje 68 percent jeho HDP. Na porovnanie, Čína má 15 percent a Brazília 27. Ak sa Turecku nepodarí prepad meny otočiť, pesimisti mu na rok 2019 predpovedajú záchranu Medzinárodným menovým fondom.
Emerging markets ako celok rástli od krízového roku 2009 každý rok minimálne tempom 4,3 percenta ročne. Nakoľko to bolo nafúknuté monetárnou politikou? Odpoveď už možno čoskoro dostane kontúry. V bujarých časoch kvantitatívneho uvoľňovania, lacných peňazí a nízkych výnosov pritieklo do emerging markets nemálo peňazí. Nielen Turecko bolo ich miláčikom. Ako neraz v minulosti, keď sa prúd rieky otočí, mnoho dlhových rýb ostane na suchu.