Nepokoje, ktoré zasahujú človeka deň čo deň, vrývajú sa do jeho vedomia a stávajú sa kamienkami budovania tej najdôležitejšej charakteristiky osobnosti, a to hodnôt, ktoré v živote uznáva a presadzuje ich. Aký je len ten život zvláštny, jednoduchý a zároveň zložitý. Aj v ostatných dňoch som stretol ľudí rôzneho rangu, od takých, čo od roztopaše nevedia, ako ďalej, až po ľudí na konci s dychom. Stretol som aj mladého nešťastníka, ktorého rodičia týrali a nechávali ho aj niekoľko dní samého, zatvoreného v izbe o hlade a smäde. Mal sotva 14 rokov a siahol si na život. V kritickom okamihu ho zachránila mladá žena, ktorá obetovala svoje vlastné ciele a túžby i svoju profesionálnu perspektívu a stala sa jeho starostlivou matkou. Dnes má, nazvime ho Dávid, o šesť rokov viac a študuje na strednej škole. Úprimne mi porozprával, že ešte stále sa bojí ľudí, že mu vynecháva pamäť a nevie si zapamätať čísla.
Žiaľ, tento a jemu podobné príbehy majú tisíce opakovaní. Spôsobujú vo svojich obmenách hnev, nenávisť a narušujú vzťahy medzi ľuďmi. Postupne sa rúcajú skutočné všeľudské hodnoty a človek akoby sa vracal do doby primitivizmu a historických neblahých skúseností. Slabší jedinec v bezradnosti dokonca môže zľahčovať aj niekdajšie vlastné, v živote vytvorené hodnoty, rovnako aj hodnoty úspešných, spoločensky uznávaných ľudí, ktorí už nechcú bojovať o vysoké pozície. Ľudí, ktorých úsilie prispieť k spoločenskému dobru bolo ohrdnuté a v danej dobe nenašli pochopenie a sú životom unavení.
Samozrejme, nikto nemôže čakať voči sebe a svojmu úsiliu iba kladnú odozvu. Je samozrejmé, že dochádza k stretu hodnôt, pretože hlavné princípy, podľa ktorých by sa mal človek správať, sú navzájom odlišné, navyše, často deformované, ignorujúce ľudí bez tvrdých lakťov a pritom skromných, nenápadných, ale múdrych a obetavých rodičov. Rodín, čo aj v chudobe si navzájom pomáhali, mali sa radi a vychovali poctivých a šikovných potomkov.
Oproti triezvosti konania stretávame v živote, žiaľ, aj smutné až tragické príbehy ľudí i väčších spoločenstiev. Vznikajú železobetónové priehrady, ktoré vyvierajú už aj z tóniny prejavov spoločensky angažovaných ľudí na medzinárodnej scéne. Mnohí vytvárajú imagináciu vlastnej všemohúcnosti v ovládnutí svojho „akčného rádiusu“ bez ohľadu na možné dôsledky. Deklaráciou silovej prevahy nad inými a hrozbou nad svetom neraz aj sprítomňovaním Sibyliných proroctiev a predpovedí. Vytvárajú dojem všemocnosti, až po nahádzanie riešení blízkych myšlienke upaľovania za kacírstvo.
Na druhej strane, silnejú túžby po spravodlivejšom svete i nádej, že predsa len svetové mocnosti odolajú defilovaniu mohutnej bojovej techniky a nastolia svetový mier. Verme, že aj príbeh dnes už dvadsaťročného, v detstve týraného mladíka a jeho obetavej záchrankyne sa stane iba románovou predlohou a svet sa stane obmenou oveľa šťastnejších skutočných príbehov ľudí.