Pokúsiť sa spomaliť klimatickú zmenu, to sa dá iba redukciou emisie skleníkových plynov a zlepšením starostlivosti o krajinu, no vyvážene a koordinovane na celej Zemi. Je vidieť, že ani jedno z týchto riešení nie je bez problémov a na všetky riešenia existujú rozdielne názory tak medzi politikmi ako aj medzi ekonómami a medzi odbornou verejnosťou.
Názory laikov sú dôležité, lebo to sú koneční spotrebitelia tovarov, no tí zväčša nerozmýšľajú o širších súvislostiach. Niektorí si dokonca myslia, že potraviny sú z hypermarketu a voda z vodovodu.
Úlohou odborníkov je šíriť osvetu o týchto problémoch, pričom sa musia opierať o akceptované vedecké poznatky. Dnes sa ale za vedu považuje množstvo bizarných zistení, preto je aj laická verejnosť v rozpakoch a dosť ťažko sa dá presvedčiť komplikovanejšími úvahami najmä, ak k tomu treba vedieť aj niečo z fyziky, chémie a matematiky.
Terajší vzdelávací systém ale vôbec nepodporuje hlbšie znalosti z matematiky, fyziky a chémie. Napriek tomu som optimista a predpokladám, že sa nakoniec podarí verejnosť presvedčiť, že vedecké zistenia sú tie správne.
Čo s tým ? Pravdu povediac, neviem povedať nič lepšie ako všetky tie známe veci o ľudskej zodpovednosti. Podľa mňa pri terajšom životnom spôsobe je ťažké hľadať riešenia, bolo by treba inú mentalitu . Viesť v osobnej i kolektívnej rovine k schopnosti obmedzovať sa v spotrebe vody, v nárokoch, najmä materiálnych. Väčšia skromnosť - nuž ale kto to dnes povie nahlas ak stále hovoríme o raste - všetkého, produkcie, úrovne spotreby, života a pod. Veľkú úlohu zohráva aj morálka. Morálka sa nemeria len kvalitou zákonných noriem či právneho systému štátu. Morálka sa meria myslením a činmi ľudí v danej spoločnosti. A keďže morálka nie je ustálený a nemenný systém, tak je to nikdy neskončená úloha.
Ak sa ľudia nezačnú k životnému prostrediu a atmosfére správať ohľaduplnejšie a neznížia svoje vysoké nároky na životný štandard a mieru konzumu, globálne otepľovanie a klimatické zmeny v priebehu tohto storočia dosiahnu takú rýchlosť, na ktorú sa nebudú môcť adaptovať ani najvyspelejšie krajiny sveta.
Výzva v podobe klimatických zmien a to, ako ju zvládneme, by mala byť naším obrazom, našou dobou a nakoniec aj naším odkazom. Kým spoločnosť nemá spoločný hodnotový rebríček, je každé rozhodnutie, týkajúce sa celej spoločnosti relatívne a na hodnotové otázky neexistujú jednoznačné odpovede. A príroda je určite veľmi veľkou hodnotou. Ak zanikne príroda, zaniká všetko, kultúra, ľudstvo.