Keď sa porovnávame s druhými, treba sa mať vždy na pozore. Predstavte si, že komfortne žijete zo svojho príjmu, keď tu zrazu zistíte, že váš sused zarába dvojnásobok. Hoci tento poznatok nemá na váš praktický život nijaký vplyv, zistenie, že ste oproti susedovi relatívne chudobný, vrhne tieň na vašu osobnú spokojnosť. A kvalita ľudského života sa meria práve spokojnosťou.
Podobne je to s umiestnením Slovenska v medzinárodných rebríčkoch. Lepší nástroj na to, ako určiť rozvojovú pozíciu svojej krajiny voči ostatným, zatiaľ vynájdený nebol. Rebríčky a ratingy sú nenahraditeľným zdrojom informácií o silných a slabých miestach. Ako človeka, ktorý je hrdý na svoju krajinu, ma však mrzí, ako sa s týmito informáciami narába vo verejnom priestore. V mori celosvetových ratingov sa držíme okolo prvej tretiny, čo je očakávaný výsledok pre rozvinutú krajinu v našom historickom kontexte. Nie je to síce dôvod na veľké oslavy, ale rozhodne ani na plač.
V indexe Doing Business, ktorý sleduje vplyv regulácií na podnikanie, sme 39. zo 190 krajín. V indexe globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra sa nachádzame na 59. mieste zo 137, čo je od minulého hodnotenia postup o šesť priečok. V schopnosti chopiť sa príležitostí, ktoré ponúkajú nové informačno-komunikačné technológie (Network Readiness Index), sme išli hore až o 12 priečok, a to na 47. miesto zo 139. V Globálnom inovačnom indexe sme stúpli o tri miesta na 34. pozíciu zo 127. V rebríčku rozvoja informačno-komunikačných technológií (ICT Development Index) sme obsadili 46. priečku zo 176 hodnotených. V estónskom rebríčku National Cyber Security Index, ktorý hodnotí úroveň kyberbezpečnosti, je Slovensko dokonca prvé spomedzi 63 krajín.
Interpretáciu týchto výsledkov v očiach verejnosti však viac ako samotné čísla určuje porovnanie so susedmi. Teda predovšetkým s Českom, ktoré akosi stále ostáva referenčným rámcom nášho úspechu či neúspechu, potom s ostatnými štátmi V4 a potom s členskými štátmi EÚ. A tak sa stáva, že aj náš postup v indexe globálnej konkurencieschopnosti niekto dokáže interpretovať negatívne.
Nezamieňajme si však túto negativitu s objektívnosťou. Priemerné výsledky sú ako povestný poloprázdny – poloplný pohár. Je na vás, aký uhol pohľadu zvolíte a nemusí to byť stále iba pohľad na pohár suseda. Umelý pesimizmus neprospieva nikomu, iba prehlbuje frustráciu a negatívne nálady, pre ktoré si nevieme uvedomiť to, čo je dobré.
V rebríčku najšťastnejších krajín sveta sme sa umiestnili 39. zo 159 štátov a aj tu je priestor na zlepšenie. Preto by som si veľmi prial, aby sme svoju spokojnosť dokázali menej odvodzovať od výsledkov suseda a aby sme častejšie videli náš pohár poloplný. Fakticky to bude to isté, ale aspoň sa budeme cítiť lepšie. Možno potom poskočíme aj v tom rebríčku šťastia.