To, že sa americký prezident cíti lepšie v spoločnosti diktátora ako pri svojich donedávna najbližších spojencoch, sme si všimli už v máji. Novinkou posledných dní je, že sa tým už ani veľmi netají. Jeho výrok „mám NATO, mám Britániu, ktorá sa zmieta v kríze a mám Putina. Úprimne, Putin môže byť najľahší,“ hovorí jasnou rečou. Iste, dobre sa to prognózuje, keď vývoj vo veľkej miere držíte vo vlastných rukách. Nič to však nemení na tom, že svet s Donaldom Trumpom už funguje podľa nových, doposiaľ nepoznaných pravidiel.
Summit NATO v Bruseli je toho typických príkladom. Sedem desaťročí nudné, vopred dohodnuté scenáre summitov, nahradil americký prezident sériou tweetov. Z nich bolo jasné, že určite nehodlá prísť a zostať potichu. A tak aj bolo. Nemusí sa nám to páčiť a viacerí mu to aj jasne dali najavo, no na druhej strane, ťažko s Donaldom Trumpom v niektorých veciach nesúhlasiť.
Koniec éry „čiernych pasažierov“ v NATO je jedna z nich. Desaťročia Európania predstierali, že im záleží na vlastnej bezpečnosti. No urobili pre ňu minimum a takmer úplne sa spoľahli na ochranné krídla USA. Výdavky na obranu, modernizáciu, ale aj samotná bojaschopnosť európskych armád sú toho dôkazom. Slovensko nevynímajúc. A nič na tom nezmení ani snaha narýchlo sa zapáčiť kontroverzným nákupom stíhačiek za 1,58 miliardy eur.
Ďalšou témou je odkazovať Putinovi, že anexiu Krymu neuznáme a že má stiahnuť svojich vojakov z Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, no zároveň s ním veselo obchodovať. A nielen to. Pokojne chceme zvyšovať európsku energetickú závislosť na Rusku, de facto financovať jeho nepriateľskú politiku voči nám a v neposlednom rade potápať časť svojich partnerov a spojencov. Za všetko hovoria napr. aktivity exkancelára Schrödera a projekt Nord stream II.
A aby toho nebolo málo, sami sa dookola oslabujeme neustálym rozdeľovaním sa na zlých a dobrých, podľa vzťahu k migračným kvótam. Okrem toho ignorujeme hybridné hrozby a nechávame sa veselo klamať propagandou. Takou, ktorá sa v lepšom prípade končí odmietnutím asociačných dohôd, v horšom odchodom jedného z členov únie. Za ten čas nám radikáli rôznych druhov vstupujú do vlád naprieč Európou a náboženskí fundamentalisti okupujú západný Balkán.
Nie, Donald Trump a jeho „Amerika na prvom mieste“ nie je dobrou správou pre Európu a obzvlášť nie pre Slovensko závislé na voľnom obchode, kolektívnej obrane a medzinárodnom práve. A to je potrebné pripomínať aj našim francúzskym, rakúskym, talianskym, britským či nemeckým priateľom, ktorí sa ho v niektorých politikách snažia napodobňovať. Na druhej strane nám americký prezident svojským spôsobom jasne nastavil zrkadlo. To ukazuje, akí sme a ako dopadneme, ak tam, kde je to potrebné, nepôjdeme cestou reforiem. Takých, ktoré nás urobia silnejšími a efektívnejšími dovnútra i navonok.
Autor je politológ a poslanec SaS