Denne sme svedkami ignorancie historicky existujúceho etalónu hodnoty práce alebo iného mimoriadne dôležitého duševného produktu, objavu alebo vynálezu. Symboliku hodnoty hrudy zlata dokážeme nahradiť sústavou systémov merania ekvivalentu zásluhovosti, lenže – neustále ich porušujeme.
Pravdaže, dobre mi to padne, ak sa dozvedám, že Slovensko aj celý región strednej Európy zažívajú najrýchlejší rast platov za posledné roky. Index sociálneho rozvoja 2017, ktorý hodnotí sociálne aspekty života, ale aj hospodárske výsledky 128 krajín, ukazuje, že život na Slovensku sa postupne zlepšuje. Avšak je otázne, práve pri posudzovaní životnej úrovne, do akej miery je táto ovplyvňovaná aj nelegálnymi špekuláciami a dohovormi spriaznených či spolupodieľajúcich sa persón vyznačujúcich sa deficitom etiky a morálky.
Dôveryhodné pramene uvádzajú aj riziko chudoby, a to aj so sociálnym vylúčením, čo hrozí 18,4 percenta Slovákov. Opozitom je extrémny prebytok imania, ktorého zdroje môžu byť zahmlené. Auditmi výdavkov misií Európskeho parlamentu na Slovensku sa preverujú rôzne pochybenia v projektoch. Podľa hodnoverných dokumentov napríklad v čerpaní eurofondov sa vyjasňujú kontúry prepojenia medzi chybami a cielenými podvodmi. Stáva sa i to, že v podnikoch, ale aj mnohých inštitúciách dochádza k narušeniu súladu informačných a realizačných tokov. Preto aj vykazovaný rast životnej úrovne nebýva celkom v súlade so skutočnosťou.
Vo všeobecnosti existujúci systém „poriadku“ v neporiadku umožňuje mnohé neprávosti, ktoré sa začínajú „zakuklenými“ dohovormi menších skupiniek neúnavných kverulantov. Šíri sa „syndróm tichej dohody“, priživovanie sa jednotlivcov na úkor celku. Paradoxne, potom, napríklad v období pri raste nezamestnanosti, „reálne“ príjmy klesajú, ale poniektorí aj pri bežnom plate predsa majú viac. Nielenže prehnane veľa nakupujú, ale doslova nevedia, čo s peniazmi.
V súhrne sa dokonca vykazuje aj rast vkladov v bankách. Je taká ekonomika „ekonomická“, je to reálna prezentácia prosperity krajiny vo svete? Nastolená otázka je však málo výpovedná, ak sa zároveň tých, čo vedome chybujú, neopýtam, „čo človek ku kvalitnému životu potrebuje?“ Prečo nelegálnymi aktivitami riskujú stratu osobnostného kreditu, prečo ohrozujú vlastné rodiny, ak za niečo, čo nepotrebujú, po odhalení riskujú nedobrovoľnú, do svojho života vážne zasahujúcu zmenu a stratu všetkého pozitívneho, čo v živote dosiahli?