Reforma slovenského zdravotníctva v rokoch 2004 až 2005 bola nesporne komplexnou, politicky odvážnou reformou orientovanou na pacienta so všetkým, čo k tomu patrí. Dodnes sa o nej diskutuje, pričom niektorí ju oslavujú, mnohí zase hania. Ale dali sme jej vôbec reálnu šancu?
Viacero jej princípov totiž stále (alebo už) nie je možné plne využiť. A to aj napriek tomu, že majú zásadný význam pre pacienta, efektívnosť systému a zdravú konkurenciu. Napríklad taká súťaž o poistenca – ostala okresaná kontroverznými náborovými pravidlami. Alebo odmena pacienta za jeho zodpovedný prístup k svojmu zdraviu – zdravotné poisťovne by ju rady využívali, limituje ich však neúplné vykazovanie dát a strop na prevádzkové výdavky. A obmedzenie rozsahu úhrady za zdravotnú starostlivosť pre neplatičov? Na jej aplikáciu v praxi nabrali zdravotné poisťovne odvahu až v roku 2012. Pritom každé jedno zo spomenutých opatrení bolo súčasťou reformných zákonov od počiatku.
Pri príležitosti desiateho výročia reformy odborníci z Health Policy Institute spočítali novelizácie, ktorými za ten čas prešla. Došli k číslu 144. Veľa? Za posledné štyri roky k nim pribudla zhruba ďalšia stovka!
Len zdravotné poisťovne stojí pre neustále meniacu sa legislatívu úprava hlavných informačných systémov minimálne päť miliónov eur ročne. Naozaj si vieme predstaviť ich lepšie využitie v prospech poistencov.
Platitelia poistného by tiež vedeli rozprávať o neurčito sa meniacom podnikateľskom prostredí a pacienti o chaose v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Ako sa má v stovkách noviel orientovať pacient či popri bežnej práci ktorýkoľvek lekár? Možno by sa dalo normálne existovať aj s takouto legislatívnou nádielkou, ale to by jej adresáti museli dostávať primeraný čas na implementáciu zmien. Nie publikáciu v Zbierke zákonov medzi Vianocami a Silvestrom s účinnosťou od Nového roka.
Dlhodobá koncepcia a vízia štátnej zdravotnej politiky si zaslúži, ba dokonca žiada, stabilitu právneho poriadku. Potrebujeme stopku v zmenách kľúčových zdravotníckych zákonov. Len tak budeme môcť venovať energiu a zdroje na realizáciu myšlienok a projektov, ktoré majú reálnu hodnotu pre poistencov. Lekárom treba konečne vytvoriť priestor na adaptáciu noviniek a využívanie prínosov elektronizácie, zdravotným poisťovniam zas priestor na vzájomnú súťaž a zamestnávateľom namiesto lúštenia hlavolamov s odvodmi radšej dopriať čas na obchodný rast a starostlivosť o zamestnancov.
Zdravotné poisťovne stojí pre meniacu sa legislatívu úprava hlavných informačných systémov minimálne päť miliónov eur ročne.