Karel Čapek v hre R.U.R. predpovedal, že automatizácia nahradí všetku ľudskú prácu a spôsobí obrovský kolaps spoločnosti. To, čo vtedy vyzeralo ako utopická hrozba, je dnes realitou robotizácie a digitalizácie, ktorá je dnes najväčšou ekonomickou výzvou.
Technologické inovácie treba v slovenskej ekonomike jednoznačne privítať. Je to medzinárodný trend a nás robí konkurencieschopnými. Je tragédiou, že súčasná vláda nepreukázala reálnu snahu o strategické prebudovanie vzdelávacieho systému, aby Slovensko mohlo čeliť technologickým výzvam a stalo sa ekonomikou s maximálnou pridanou hodnotou vzdelanosti.
Varovný prst nedávno zdvihla OECD v správe o krajinách najviac ohrozených prichádzajúcou automatizáciou výroby. Ako suverénne najohrozenejšie vyšlo Slovensko. Západná skúsenosť hovorí, že výrobcovia, ktorí nebudú chcieť v strednodobom horizonte automatizovať, presunú sa ďalej na východ. Na technologické inovácie sa potrebujeme pripraviť, ale v prvom rade potrebujeme byť schopní robiť sofistikovanejšiu prácu, ktorú technológie nezvládnu.
Potrebujeme myslieť, pracovať hlavou a srdcom, presunúť pracovné sily do sektorov s vyššou pridanou hodnotou. Potrebujeme spojiť sily, aby sme zaručili slušným ľuďom na Slovensku prácu aj v budúcnosti.
Vzdelanie patrilo vždy medzi moje ústredné témy. Ako prezident budem mať oveľa väčší priestor – napríklad vyvíjaním tlaku na vládu a parlament, aby podporovali v zákone o štátnom rozpočte vzdelanostnú ekonomiku skutočne, a nie iba kozmeticky.
Slovensko zúfalo potrebuje systematické štátne investície do vedy a výskumu. O to viac ma znepokojuje súčasné neisté postavenie Slovenskej akadémie vied, spochybňované štátnymi úradníkmi. Ako prezident urobím všetko pre to, aby sa postavenie vedy v Slovenskej akadémii vied a na vysokých školách posilňovalo, a nie zoslabovalo.
Ako prezident budem aktívne podporovať významné vedecké podujatia v oblasti technológií a inovácií, zvyšovanie študentskej mobility, hosťovanie zahraničných vedeckých špičiek na slovenských univerzitách a vo vedeckých inštitúciách pri vytváraní podhubia pri premene slovenskej ekonomiky z „montážnej dielne“ na ekonomiku vyššej pridanej hodnoty.
Aby sa Čapkova vízia nestala hrozbou, ale výzvou, budem v pozícii prezidenta dôsledne spájať záujmy našich podnikateľov so školami, univerzitami a výskumnými pracoviskami, aby sme našim deťom zaručili slušný život v ekonomike budúcnosti. Som si však pritom vedomý, že kľúčom k nemu je v prvom rade úroveň spoločnosti, jej kultúrnosť a pamäť.